Derby Philosophical Society

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Derby Philosophical Society (po slovensky Derbyjská filozofická spoločnosť) bol klub pre gentlemanov založený v Derby roku 1783 Erasmusom Darwinom. Členov spoločnosti bolo počas jej dejín mnoho významných osobností a klub ponúkal tiež prvú inštitucionálnu knižnicu v Derby, ktorá bola prístupná časti verejnosti.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Cornmarket (Derby), tu sa spoločnosť schádzala.

Kluby a spolky boli v georgiánskej Británii jedným z najdôležitejších aspektov verejného života, hoci ženy sa mnohých oficiálnych akcií nezúčastnili. Mnoho spolkov sa zameriavalo na prírodné vedy a stalo sa tak aj významnou časťou európskej osvety. Niektoré spoločnosti boli neformálne, ale väčšina bola dobre organizovaná, niekedy i s vlastnými sídlami. Pomerne veľa spolkov získavalo (nákupom alebo zdedením) zbierky kníh, vedeckých nástrojov alebo exemplárov prírodnej histórie.

Derbyjská filozofická spoločnosť sa stretávala v 18. storočia a jej členom bol napríklad aj John Whitehurst, hodinár, vedec a člen Lunar Society (po slovensky mesačná spoločnosť). Ďalšími významnými členmi boli napríklad maliar Joseph Wright, kartograf a umelec Peter Perez Burdett alebo reverend Joshua Winter z Kostola Všetkých svätých. Stretávania spolku boli ukončené roku 1879.

Derbyjskú filozofickú spoločnosť založili roku 1783 Erasmus Darwin a jeho priatelia. Bolo to skoro po tom, čo sa Darwin presťahoval z Lichfieldu do Derby, kde sa so svojou novou ženou Elizabeth a jej rodinou usadil v dome zvanom Radburn Hall. Klub bol slávnostne otvorený v roku 1784 v Darwinovej dome na Full Street. V príhovore Darwin členom oznámil, aké ciele by podľa neho mala spoločnosť dosiahnuť. Bolo medzi nimi okrem iného zriadenie knižnice a pravdepodobne aj publikácie vlastných kníh. Zdá sa, že Darwin dúfal aj v to, že Derbyjská spoločnosť bude organizovať spoločné stretnutia s Mesačnou spoločností.[1]

Zámerov klubu bolo mnoho.[2] Podarilo sa mu vytvoriť pozoruhodnú zbierku kníh, z ktorej zoznamu sú zaznamenané niektoré tituly.[3] Jeho členovia sa zúčastnili spoločného prekladu diel Carla Linného z latinčiny do angličtiny.[4]

Spolok sa stretával v King's Head Inn na Cornmarket v Derby, neďaleko od Darwinova domu číslo 3 na Full Street.[5]

Názory ohľadom zakladajúcich členov sa rôznia, pravdepodobne ich bolo sedem, osem či desať. Patrí medzi ne Richard French, pán Snyed, Dr. John Hollis Pigot, Dr. John Beridge, Dr. Erasmus Darwin, Thomas Gisborne, pán Fox a William Strutt. Avšak Snyed a Gisborne nežili v Derby, takže ich účasť pri zakladaní klubu nie je istá. Klubové záznamy existujú, ale ľudia sú v nich často označovaní len priezviskom a vedci teda musí určovať, o akú osobu sa môže jednať. Účel stretávania klubu bol samozrejme spoločenský, ale medzi jeho účastníkmi existovalo veľa rôznych záujmov. Mnohí, rovnako ako Darwin, boli spätí s medicínou. Medzi neskoršie členy klubu patrili Josiah Wedgwood,[1] reverend William Pickering, reverend Charles Hope, Dr. Peter Crompton, Erasmus Darwin mladší, Robert Darwin, Richard Leaper, Henry Hadley, pán Haden, pán Fowler, pán Johnson, Sacheverell Pole, William Duesbury mladší, Robert Bage a Richard Archdale. Asi polovica všetkých členov sa zameriavala predovšetkým na medicínu, napríklad William Brooks Johnson, ale aj zvyšok obsahoval veľmi vplyvnej osoby, ako Sira Roberta Wilmot, inžiniera Jedediaha Strutta, básnika Sira Brookea Boothbyho, chemika Charlesa Sylvestera a statkára Charlesa Hurta, reverenda D'Ewese Coke a Thomasa Evansa.[6] Crompton, Leaper aj Hope sa neskoro stali starostom Derby.[1]

Po Darwinovej smrti roku 1803 sa na pozícii prezidenta spoločnosti vystriedali William Strutt a pán Forester. Strutt bol zakladajúcim členom spoločnosti a Forester bol synom Richarda Frencha, ďalšieho zo zakladajúcich členov.[6] Od roku 1815 bol sekretárom klubu miestny učiteľ a filozof William George Spencer, ktorého syn Herbert Spencer, tiež filozof, získal z derbyjskej literárnej a vedeckej kultúry mnoho inšpirácie. Spencer významne razil frázu Darwinova vnuka „prežitie zdatnějšího“ po tom, čo si prečítal jeho prácu o evolúcii.[7] Ďalším významným človekom, spojeným s klubom, ktorý však, na rozdiel od Jamesa Pilkingtona (autora A View of Derbyshire), nebol jeho členom, bol duchovný a fyzik Abraham Bennet.

V čase, keď Darwin viedol spoločnosť, sídlil v dome na Full Street. Hoci budova bola zdemolovaná, roku 2002 bola na jej mieste postavená pamätná tabuľa na počesť Erasmusa Darwina.[6]

Derby Philosophical Society bola len jedným zo spolkov, nachádzajúcich sa počas 18. a 19. storočia v Derby a plniacich významnú spoločenskú, kultúrnu i vedeckú funkciu. Ďalšími podobnými spoločnosťami boli napríklad Derby Literary and Philosophical Society (po slovensky Derbská literárna a filozofická spoločnosť), Derby Mechanics' Institute (Derbyjský inštitút mechaniky), Derby Town and County Museum (Derbyjské mestské a grófské múzeum), teda dnešné Derbyjské múzeum a umelecká galéria, a Natural History Society (Spoločnosť prírodných dejín). K týmto môžeme dodať tiež Derbyshire General Infirmary (Derbyshirská všeobecná nemocnica) otvorená roku 1810 a John Claudius Loudon's Derby Arboretum (Derbyjské arborétum Johna Claudia Loudona) otvorené roku 1840, ktoré bolo spojené s derbyjskými filozofmi a sprístupňovalo vedu verejnosti.[8]

V roku 1858 sa Derbyjská filozofická spoločnosť zlúčila s Derbyjskom mestskom a grófskom múzeom a Spoločnosťou prírodných dejín, s čím súvisel aj presun sídla. Presun sa týkal asi 4000 zväzkov z knižnice, vedeckých prístrojov a kolekcie skamenelín.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c MUSSON, Albert Edward. Science and Technology in the Industrial Revolution. Manchester : Manchester University Press, 1969. ISBN 0-7190-0370-9. S. 162, 163. (po anglicky); ELLIOTT, Paul. The Derby Philosophers; Science and Culture in British Urban Society, 1700-1850. Manchester : Manchester University Press, 2009. ISBN 0-7190-7922-5. (po anglicky)
  2. BURNS, William E.. Science in the Enlightenment. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2003. Dostupné online. ISBN 1-57607-886-8. (po anglicky)
  3. ELLIOTT, Paul. Devonshire Collection. Libraries & Culture, 2000, roč. 35, čís. 3, s. 459-466. Dostupné online. ISSN 1932-4855. (po anglicky)
  4. BECQUEMONT, Daniel. Le Cas Spencer: Religion, science et politique. Paříž : Presses universitaires de France, 1998. ISBN 9782130491071. S. 7. (po francúzsky)
  5. MONEYPENNY, George. 18th century map of Derby [online]. Derby Local Studies Library, [cit. 2011-06-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b c SMITH, C. U. M.. The genius of Erasmus Darwin. Aldershot : Ashgate Publishing, 2005. Dostupné online. ISBN 0-7546-3671-2. (po anglicky)
  7. Letter 5145 — Darwin, C. R. to Wallace, A. R., 5 July (1866) [online]. Darwin Correspondence Project, [cit. 2011-06-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ELLIOTT, Paul. The Derby Philosophers; Science and Culture in British Urban Society, 1700-1850. Manchester : Manchester University Press, 2009. ISBN 0-7190-7922-5. (po anglicky)
  9. Newsletter of the Geological Curators Club, 1976, roč. 1, čís. 8. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Derby Philosophical Society na českej Wikipédii.