Derivát (financie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Derivát (iné názvy: derivátny/derivátový kontrakt, derivátny/derivátový nástroj) je zmluva, ktorej hodnota či cena je úplne alebo prevažne odvodená od hodnoty či ceny nejakého aktíva, od úrovne nejakého indexu alebo od úrovne nejakého iného ukazovateľa (sadzby).

Spomínané aktívum, index a podobne sa nazýva podkladové aktívum, podkladový index a podobne (angl. underlying asset, underlying index) alebo súhrnne podkladový nástroj (angl. underlying (instrument)). Podkladové aktívum v širšom (a častejšom) zmysle je synonymum pre podkladový nástroj (teda napriek názvu to nie je len aktívum, ale aj ukazovateľ a podobne). Podkladových nástrojov derivátu môže byť aj viac ako jeden.

Názov derivát pochádza od skutočnosti, že jeho hodnota je odvodená, teda "derivovaná", od inej hodnoty.

Podstata derivátov je v ich zobchodovaní v budúcnosti (teda v tzv. termínových operáciách/obchodoch) – na rozdiel od spotových operácií/obchodov, ktoré prebehnú v aktuálnom čase (s technickou rezervou 2 dni).

Presnejšie definície[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje viacero užších definícií. Najčastejšie býva vyššie uvedená definícia obmedzená tak, že spomínaná zmluva je termínový obchod (termínový kontrakt). Iné obmedzenie je, že spomínaná zmluva musí byť finančný nástroj (alebo podobná zmluva). Iné obmedzenie môže byť, že prostredníctvom tejto zmluvy sa musí dať obchodovať so špecifickými finančnými rizikami na finančnom trhu. Všetky tieto definičné obmedzenia sú de facto aj tak vo veľkej väčšine prípadov splnené.

Na účely IFRS je derivát v IAS 39 definovaný takto: Derivát je finančný nástroj alebo iná zmluva v rozsahu [pôsobnosti IAS 39] , ktorý spĺňa všetky tri nasledujúce charakteristiky:

  • (a) jeho hodnota sa mení reagovaním na zmenu špecifikovanej úrokovej sadzby, ceny finančného nástroja, ceny komodít, kurzu cudzích mien, indexu cien alebo sadzieb, úverovej bonity alebo úverového indexu alebo inej veličiny za predpokladu, že – v prípade nefinančnej premenlivej veličiny – takáto veličina nie je špecifická pre zmluvnú stranu;
  • (b) nevyžaduje žiadnu úvodnú čistú investíciu alebo úvodnú čistú investíciu, ktorej hodnota je nižšia, než požadovaná hodnota pri iných typoch zmlúv, ktoré by reagovali podobne na zmeny trhových faktorov;
  • (c) jeho vyrovnanie nastane v budúcnosti.

Na účely slovenského zákona o cenných papieroch je derivát definovaný takto: Derivátom sa rozumie peniazmi oceniteľné právo alebo záväzok vzťahujúci sa na cenné papiere alebo odvodený od cenných papierov, komodít, úrokových mier, kurzových indexov peňažných prostriedkov v slovenskej mene alebo v cudzej mene alebo iných majetkových hodnôt využívaných na tento účel v obchodnom styku; derivátom je aj peniazmi oceniteľné právo alebo záväzok vzťahujúci sa na zmluvy o cenných papieroch alebo je od takých zmlúv odvodený; derivátmi sú najmä finančné nástroje uvedené v § 5 okrem bodov a) - c) - pozri citát v článku finančný nástroj.

Podkladový nástroj[upraviť | upraviť zdroj]

Podkladový nástroj môže byť aktívum (komodita, akcia, cudzia mena, úver, dlhopis) či ukazovateľ/index (konkrétna úroková sadzba, konkrétny menový kurz, index spotrebiteľských cien, úverová bonita či úverový index, stav počasia a pod.)

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Existujú tieto základné deriváty:

Ďalej existujú rôzne ich kombinácie (teda deriváty na deriváty), napr. swapcia (swap + opcia), a početné nepomenované deriváty a kombinácie.

Najbežnejšie typy derivátov sú finančné deriváty (podkladovým aktívom je finančný nástroj, cudzia mena a podobne) a komoditné deriváty (podkladové aktívum sú komodity).

Účel využitia[upraviť | upraviť zdroj]

Deriváty sa používajú na:

  • zaistenie (hedging): pomocou derivátov je možné fixovať cenu určitého finančného inštrumentu k dohodnutému termínu v budúcnosti. To znamená, že k určitej danej otvorenej pozícii môžeme dohodnúť taký derivátový obchod, ktorého zisk či strata sa budú vyvíjať zrkadlovo k danej pozícii.
  • cenová špekulácia: špekulant otvára novú pozíciu s cieľom profitovať na vývoji cien
  • arbitráž: založená na cenových diferenciách (na rôznych trhoch môžu existovať rôzne ceny rovnakých inštrumentov). Ak sú cenové diferencie väčšie než náklady na takúto arbitráž, potom arbitražér na relatívne podhodnotenom trhu nakupuje a na relatívne nadhodnotenom trhu predáva. Dosahuje takto zisk bez akéhokoľvek rizika. Na podhodnotenom trhu dopyt po takomto inštrumente rastie, tým sa zvýši aj jeho cena a na nadhodnotenom trhu rastie ponuka, tým sa jeho cena znižuje a ceny sa vyrovnajú. V súčasnosti vďaka vysokej prepojenosti trhov je možnosť vykonávať arbitráž veľmi malá.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Japonský trh s ryžou[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa niektorých prameňov dejiny derivátov siahajú až do starovekej Číny, no písomne doložené zmienky o takýchto obchodoch pochádzajú zo 17. storočia z Japonska, kde si takto pestovatelia ryže zabezpečovali budúce príjmy z predaja. Na jar potreboval farmár vstupný kapitál (náklady na osivo, mzdy, žatvu). Ak vedel (alebo to aspoň predpokladal), že s danými prostriedkami vypestuje tonu ryže, a našiel obchodníka, ktorý by to na jeseň kúpil, už na jar mohli spraviť dohodu. Takto vznikol prvý forward kontrakt. Farmár sa zaviazal, že za danú cenu (jeho náklady + adekvátny zisk) a v danej lehote dodá ryžu a kupec si ju v danej lehote vyzdvihne. Každý je spokojný: farmár má prostriedky už na jar, kupec má zafixovanú cenu do budúcna a nemusí sa obávať, aký bude vývoj cien tej danej komodity. Samozrejme takáto fixácia ceny je dvojsečná zbraň: pri veľkom suchu a teda nedostatku ryže na trhu rastie jej cena; ak farmár tonu vypestoval, na takomto obchode stráca (mohol ju predať drahšie), ak vypestoval iba 800 kg, musí 200 kg na trhu dokúpiť za tržnú cenu a tým sa znova dostáva do straty. Na druhej strane, ak však bolo úrodné obdobie, ryže je dostatok a tým jej cena klesá – farmár zarobí viacej a kupec na takomto obchode tratí.

19.storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé burzy na svete boli založené v Chicagu - Chicago Board of Trade (CBOT) - v roku 1848 a Chicago Mercantile Exchange (CME) v roku 1874. Najprv sa na nich obchodovalo iba s poľnohospodárskymi plodinami, no v súčasnosti plodiny ustupujú na úkor finančných derivátov.

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Deriváty expandujú hlavne do nepoľnohospodárskych komodít (drahé kovy) a finančných nástrojov, ktoré sa stávajú dôležitými pomocníkmi pri riadení tržného rizika.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]