Emil Bielik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Emil Bielik
slovenský lekár a biochemik
Narodenie5. február 1928 (96 rokov)
Jasenie, ČSR (dnes Slovensko)

Emil Bielik (* 5. február 1928, Jasenie) je slovenský lekár a biochemik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v rokoch 1947 – 1952 študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tam sa súčasne stal zakladajúcim členom folklórneho súboru Lúčnica, kde dlhé roky pôsobil ako spevák a tanečník. V roku 1957 sa stal primárom oddelenia klinickej biochémie v Krajskom ústave národného zdravia v Banskej Bystrici ako jeho zakladateľ. V roku 1975 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a v roku 1976 mu bol udelený titul kandidáta vied. Je zakladajúcim členom Slovenskej spoločnosti klinickej biochémie, bol podpredsedom federálneho výboru Spoločnosti klinickej biochémie a členom poradného zboru ministerstva zdravotníctva pre klinickú biochémiu. Je autorom početných zlepšovacích návrhov a jedného patentu v rámci svojho odboru. Prednášal stredoškolským i vysokoškolským študentom v Banskej Bystrici, pôsobil na Lekárskej fakulte v Bratislave i v Brne. Venoval sa aj štúdiu patobiochemických mechanizmov acidobázickej rovnováhy. Je autorom odborných publikácií, publikoval okolo 50 prác.[1]

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdržal Zlatú medailu Slovenskej lekárskej spoločnosti (1988), Cenu primátora mesta Banská Bystrica (2008) a ďalšie ocenenia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Šovčíková,D. a kol.: Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 2001, ŠVK, Banská Bystrica, 2002

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]