Erving Goffman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Erving Goffman
kanadský sociológ

Narodenie 11. jún 1922
Mannville, Alberta, Kanada
Úmrtie 20. november 1982 (60 rokov)
Philadelphia, Pensylvánia, USA
Známy vďaka sociologickej analýze každodenného konania
Profesia sociológ
Manželka Angelica Schuyler Choate(†1964, Freitod)
Gillian Sankoff
Deti Thomas Edward Goffman
Alice Goffman
Rodičia Max Goffman
Anne Goffman

Erving Goffman (* 11. jún 1922, Mannville, Alberta – † 20. november, 1982, Philadelphia, Pensylvánia) kanadsko-americký sociológ. V priebehu 60. a 70. rokov 20. storočia patril medzi najvplyvnejších bádateľov v rámci mikrosociológie. Uviedol do sociologickej analýzy každodenného konania tzv. dramaturgickú perspektívu, inak známe ako divadelná analýza, ktorá sa vo svojom základe orientuje na rozbor správania sa človeka v skupine z vedomého a podvedomého hľadiska. [1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 11. júna 1922 v Kanade. Študoval na Torontskej univerzite a v roku 1945 úspešne ukončil štúdium. Následne pokračoval na Chicagskej univerzite kde v roku 1953 získal doktorát.[1] V roku 1958 začína jeho pôsobnosť na Kalifornskej univerzite v Bekeley kde bol o štyri roky neskôr vymenovaný profesorom. V roku 1969 odchádza na Pennsylvánsku univerzitu vo Philadelphii a tu pôsobil až do svojej smrti. Zomrel 19. novembra 1982 vo Philadephii.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Goffman pôsobil ako sociológ pomerne dlho na periférii. Za jeho života nebol považovaný za významný prínos sociológii. Uznavanejším sa stal až po vydaní publikácie Frame Analysis. Toto dielo je považované za jeho ústrednú a najdôležitejšiu prácu. Záujem o Goffmanove texty sa výraznejšie prejavil až po jeho smrti. Práce, ktoré publikoval, sú špecifické esejisticko-umeleckým štylizovaním. Pútavou formou v nich Goffman analyzuje každodenný život ľudí na základe princípov mikrosociológie.[2] Zároveň provokujúco rozvíja symbolický interakcionalizmus oproti iným autorom spadajúcim do tohto smeru. Napríklad Mead, Thomas a pod. sa snažili vo svojich dielach ukázať ako ľudia budujú svoju identitu pri vzájomnej interakcii. Goffman oproti nim odkrýva spôsoby ako ľudia maskujú svoju skutočnú totožnosť v rôznych situáciach v snahe idealizovať svoj obraz.[3] O Goffmanovom prístupe sa hovorí aj ako o sociológii pretvárky. Spomenutý výklad vychádza z hľadiska manipulácie s dojmami, pomocou ktorých o sebe vytvárajú jedinci idealizovaný obraz.[4] Proti výkladu sociológie pretvárky sa však stavia Goffmanova charakteristika identity. Tá hovorí o identite ako o súhrne určitých životných rolí, ktoré vznikajú v súvislosti k vonkajším spoločenským podmienkam. To znamená, že každá činnosť, či druh určitého špecifického správania, sa po istej dobe stane súčasťou sebapoňatia jednotlivca. Vzniká tak špecifická sociálna rola ktorú jedinec využíva automaticky kedykoľvek tomu zodpovedá sociálny kontext.[5] Goffman v tomto kontexte hovorí : „Účinkujúci môžu byť úprimný, alebo úprimne veriť vo vlastnú úprimnosť, ale tento druh kladného vzťahu voči vlastnej role ešte nie je nevyhnutný pre presvedčivosť predstavenia.“[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b HAJEK, Marek. Dramaturgická analýza [online]. [Cit. 2013-04-21]. Dostupné online.
  2. Šubrt, J., Balon, J. Soudobá sociologická teorie Praha: Grada Publishing, a. s., 2010. s. 95.
  3. Keller, J. Úvod do sociologie. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON), 2004. s. 149.
  4. Keller, J. Úvod do sociologie. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON), 2004. s. 149.
  5. Hayesová, N. Základy sociální psychologie. Praha: Portál, 1998. s. 10.
  6. Goffman, E. Všichni hrajeme divadlo: Sebaprezentace v každodenným živote. Praha: Nakladatelství studia Ypsilon, 1999, s. 69.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Erving Goffman na českej Wikipédii.