Eufronios (maliar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atický červenofigúrový kalichový kratér zdobený maliarom Eufroniom, zobrazuje scénu z palaestry (na cvičisku športovcov mladí pomocníci slúžia športovcom[1]), cca 500 pred Kr., Altes Museum, Berlín
Tzv. Eufroniov kratér (atický červenofigúrový kalichový kratér), cca 515 pred Kr., Národné múzeum v Cerveteri

Eufronios (starogr. Εὐφρόνιος) bol aténsky hrnčiar a maliar červenofigúrových váz, činný na prelome 6. až 5. storočia pred Kr.[2] Svoju prácu robil s veľkou remeselníckou zručnosťou, vystihoval dobu a psychológiu postáv.[3]

Eufronios, grécky hrnčiar a jeden z najlepších maliarov červenofigúrových váz, pracoval v Aténach približne v rokoch 520 až 470 pred Kr. (spočiatku ako maliar neskôr sa zaoberal čisto len hrnčiarstvom). Jeho signatúry sú identifikované na niekoľkých nádobách, 8 ich podpísal ako maliar a najmenej 12 ako hrnčiar (zdobili ich iní maliari, medzi nimi Onésimos a Pistoxenos[2]).[4] Bol veľmi plodný a mnohostranný, maľoval vázy najrôznejších tvarov.[5] Jeho najlepšími vázami sú kalichové kratéry.[2] Eufroniovi sa ako hrnčiarovi pripisuje zásluha za to, že vyvinul a zdokonalil odlišný typ tzv. „jumbo pohára“ (kylix typu C), ktorý mal široký priemer a plytkú hĺbku, určite nie je praktický na pitie, ale ponúka okolo tonda ďalší priestor pre maľovanú výzdobu (sú to dva „jumbo poháre“, jediný ďalší pohár typu C so zónou okolo tonda je menší fragmentárny kus od Kleofradovho maliara[6]).[7]

Eufronios („Muž dobrého rozumu“) bol členom malej, úzko prepojenej skupiny asi tucta progresívnych umelcov červenofigúrovej techniky z konca 6. storočia pred Kr., ktorí sú známi ako „priekopníci“ červenofigúrovej maľby. Do tejto skupiny patril aj Euthymides („On dobrého ducha“), Smikros („Drobný“) a Fintias (väčšina z týchto umelcov sa venovala aj hrnčiarstvu).[8] Možno ich považovať aj za novátorov, ktorí (zrejme aj skúmaním ľudskej anatómie[8]) odvážne zobrazovali ľudské postavy v inovatívnych komplikovaných pózach, využívali perspektívnu skratku a obracali sa už viac k námetom z denného života.[9] Okrem signatúr na svoje diela radi písali texty rôzneho druhu (etikiet, „kalos-nápisov“, hovorených slov, dokonca aj nezmyslov).[8] Obľúbeným nápisom Eufronia bol „Leagros“, nápis, ktorý slúži ako pomôcka pri identifikovaní jeho diel.[10]

Medzi jeho najznámejšie diela patrí červenofigúrový kalichový kratér, ktorý zobrazuje Herakla zápasiaceho s Antaiom, datovaný približne do rokov 510 – 500 pred Kr., umiestnený v parížskom Louvri.[11] Majstrovským dielom Eufronia je aj kylix z mníchovského Antikvária (asi z rokov 510 až 500 pred Kr.), ktorý vo vnútornej strane (v tonde) zobrazuje mladého jazdca s nápisom Leagros kalos („Leagros je krásny“).[12] Ďalším príkladom Eufroniovho maliarskeho umenia je tzv. Eufroniov kratér (červenofigúrový kalichový kratér) vytvorený okolo roku 515 pred Kr., ktorý je považovaný za jednu z najkrajších starovekých gréckych váz. Kratér zdobia dve scény. Prvá zobrazuje aténskych mladíkov vyzbrojujúcich sa pred bitkou. Postavy sprevádzajú nápisy s menami (Hyperochos, Leagros kalos, Hippasos, Megon, Akastos, Axippos). Druhá strana zobrazuje epizódu z trójskej vojny (Homérova Iliada 16.676-683), ilustráciu zobrazujúcu smrť Sarpedóna, syna Dia a Laodameie. V tejto scéne boh Hermes nabáda personifikácie Spánku (Hypna) a Smrti (Thanata), aby odniesli padlého Sarpedóna pochovať do vlasti. Okrem mien zobrazených postáv, sú tu uvedené aj podpisy umelcov, a to Euxithea ako hrnčiara (Euxitheos epoiesen – Euxitheos to zhotovil) a Eufronia ako maliara (Eufronios egrafsen – Eufronios to maľoval). Kým bolo zvykom, že maliar hotové dielo podpisoval, menej bolo bežné, že hrnčiar tam pridal svoje meno. Prítomnosť oboch podpisov naznačuje, že Euxitheos považoval tento kratér za jedno z jeho najlepších diel.[13]

Votívny podstavec hrnčiara Eufronia nájdený na Akropole v Aténach, cca 475 pred Kr. Kód nápisu: IG I³ 824

Na aténskej Akropole sa našiel mramorový podstavec so značne poškodeným nápisom (IG I³ 824 B),[14] ktorý sa často uvádza, ako votívny dar hrnčiara Eufronia bohyni Aténe Hygieie (bolo objavených niekoľko votívnych darov dosvedčujúcich uctievanie Atény Hygieie na Akropole v 5. stor. pred Kr.[15]).[16] Posledný riadok nápisu uvádza slovo [ἀνέθεκε-ν] (zasvätil), ktorý možno v súvislosti s fragmentárnym textom uvádzal aj modlitbu za zdravie darcu. Na základe skutočnosti, že Eufronios zmenil svoju kariéru z maliara na hrnčiara, americká archeologička Judy Maxminová predpokladá, že to bolo preto, lebo sa jeho zrak mohol starobou zhoršovať a že to bola prosba k božstvu za lepšie zdravie. Britský archeológ Dyfri Williams na druhej strane uprednostňuje vnímanie obety ako prejav vďaky starého muža za prosperujúci život a dobré zdravie.[17] Nápis je však veľmi fragmentárny a alternatívnou možnosťou by mohlo byť aj zasvätenie Apolónovi Paianovi, v každom prípade sa zdá byť rovnako pravdepodobné čítať Hygieiu v modlitbe za zdravie skôr ako pojem než ako prívlastok bohyne Atény.[16]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Judith Evans Grubbs, Tim Parkin, Roslynne Bell. The Oxford Handbook of Childhood and Education in the Classical World. New York : OUP USA, 2015. ISBN 978-01-9978-154-6. S. 152.
  2. ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 399.
  3. ↑ Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 978-80-8046-328-1. S. 188.
  4. ↑ Encyclopaedia Britannica, Inc.. Britannica Concise Encyclopedia. Chicago : Encyclopaedia Britannica, Inc., 2008. ISBN 978-15-9339-492-9. S. 642.
  5. ↑ Bohumír Mráz. Encyklopedie světového malířství. Praha : Academia, 1988. 21-077-88. S. 165.
  6. ↑ The J. Paul Getty Museum. The Sarpedon Krater: Greek Vases in the J. Paul Getty Museum. Malibu : Getty Publications, 1991. ISBN 978-08-9236-184-7. S. 47.
  7. ↑ Nigel Spivey. The Sarpedon Krater: The Life and Afterlife of a Greek Vase. Chicago : University of Chicago Press, 2019. ISBN 978-02-2666-659-4. S. 38.
  8. ↑ a b c Jeffrey M. Hurwit. Artists and Signatures in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0710-571-3. S. 88.
  9. ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 382.
  10. ↑ Kai Brodersen, Bernhard Zimmermann. Personen der Antike. Berlin : Springer-Verlag, 2016. ISBN 978-34-7602-946-1. S. 77.
  11. ↑ Ernst J. Grube, Jeremy Johns. The Painted Ceilings of the Cappella Palatina. London : Bruschettini Foundation for Islamic and Asian Art, 2005. ISBN 978-18-7284-381-0. S. 161.
  12. ↑ Gisela Marie Augusta Richter. A Handbook of Greek Art. London : Phaidon Press, 1963. S. 327.
  13. ↑ Tyler Jo Smith, Dimitris Plantzos. A Companion to Greek Art. Hoboken : John Wiley & Sons, 2018. ISBN 978-11-1926-681-5. S. 590-591.
  14. ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 824 [1]
  15. ↑ Amy C. Smith. Polis and Personification in Classical Athenian Art. Leiden : BRILL, 2011. ISBN 978-90-0419-417-5. S. 53.
  16. ↑ a b Helen King. Health in Antiquity. London : Routledge, 2004. ISBN 978-11-3459-973-8. S. 123.
  17. ↑ Suk Fong Jim. Sharing with the Gods: Aparchai and Dekatai in Ancient Greece. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 136.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Umelecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eufronios_(maliar)&oldid=7806585“