Evangelos Venizelos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Evangelos Venizelos
Evangelos Venizelos
grécky politik

Narodenie 1. január 1957 (57 rokov)
Solún

Evangelos Venizelos (gr. Ευάγγελος Βενιζέλος) (* 1. január, 1957, Solún) je grécky politik, poslanec a predseda socialistickej strany PASOK, súčasný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí vo vláde Antonisa Samarasa (od roku 2013) a bývalý podpredseda vlády a minister financii vo vládach Jeorja Papandreua a Lukasa Papadimosa v rokoch 2009-2012.

Životopis a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1957 v meste Solún, pochádza z mesta Kymi na ostrove Eubója.[1] Vyštudoval právo na Aristotelovej univerzite v Solúne. V roku 1990 sa stal členom strany PASOK, ktorá vládla väčšinu obdobia deväťdesiatych rokov 20. stor. V tomto období zastával post hovorcu vlády, ministra médii, dopravy a komunikácii, justície, kultúry a rozvoja. Od roku 2011 pôsobil ako minister financií, potom, čo v tejto funkcii vystriedal u ľudu menej populárneho Jorga Papakonstantinua. Venizelos, tak ako súčasná vláda PASOKu sa snažil presadzovať úspornú politiku, aby tak zabránil bankrotu Grécka. Od rovnakého roku pôsobil ako podpredseda vlády, keď nahradil Theodorosa Pangalosa. Po vytvorení koalície PASOKu a Novej Demokracie v novembri 2011 a odstúpení premiéra Papandreua pôsobil Venizelos ako podpredseda vlády a minister financií vo vláde Lukasa Papadimosa, ktorá mala krajinu priviesť k predčasným voľbám. 11. Marca. 2012 bol zvolený za predsedu strany PASOK, keď nahradil bývalého predsedu Jeorja Papandreua, následne bol nahradený na poste ministra financií, keď odstúpil, lebo sa musel venovať predvolebnému vedeniu strany.

Po májových predčasných voľbách vyhrala strana Nea Dimokratia, avšak nepodarilo sa jej vytvoriť vládu, pretože PASOK dosiahol len 13%, čo bol zatiaľ najhorší výsledok v histórií strany. V júnových parlamentných voľbách získala Nea Dimokratia 29% hlasov a opäť vyhrala voľby, pričom si polepšila takmer o 9%. PASOK si udržal takmer rovnaké číslo, ako v predchádzajúcich volbách, dosiahol 12,28%. Samaras následne vytvoril vládu národnej záchrany po dohode s Evangelosom Venizelosom a s Fotisom Kuvelisom, predsedom ľavicovej strany DIMAR. Venizelos sa stal jedným z vládnych lídrov, avšak neobdržal žiadnu ministerskú pozíciu. Premiérom sa stal Antonis Samaras.

Vláda má za cieľ pokračovať v úsporných opatreniach. Samarasova vláda pripravila širší úsporný balíček, ktorý má za cieľ ušetriť cez 13 miliard euro, začo Grécko dostane 30 miliard z druhej záchrannej pôžičky. Tento balíček, nazvaný ako Memorandum III. má byť podľa gréckej vlády posledným veľkým úsporným opatrením. Práve politika Venizelosa a koaličného partnera Kuvelisa pomohla vyjednať menej tvrdé podmienky tohto úsporného opatrenia, aké žiadali grécki veritelia, teda Európska únia, menový fond a európska národná banka. V parlamente balíček prešiel tesnou väčšinou, 153. poslancami, pretože 6 poslancov z koaličnej strany PASOK hlasovalo proti, rovnako ako aj jeden poslanec z Nea Dimokratia. Venizelos sa následne rozhodol týchto 6 poslancov zo strany vylúčiť. Medzi vylúčenými bol aj jeden z najvýznamnejších členov strany a viacnásobný minister Kostas Skandalidis. DIMAR nesúhlasila s časťou úsporného programu, preto sa zdržala hlasovania, čím sa zároveň Samarasova vláda dostala do ťažkej pozície, avšak nakoniec sa Kuvelis vládu rozhodol podržať v nasledujúcich rozhodnutiach. V ťažkej pozícií stála aj samotná strana PASOK a Venizelos, preto sa podľa neoficiálnych informácií v strane istú dobu hovorilo o výmene predsedu, hoci Venizelos je pokračovateľom tvrdej úspornej a proeurópskej politiky svojho predchodcu Jeorja Papandreua.

Po rozhodnutí premiéra Samarasa v júny 2013 zrušiť grécku štátnu televíziu a rádio ERT opustil vládu Fotis Kuvelis a jeho strana DIMAR, Venizelos sa po dohode o novom, menšom vysielacom kanály rozhodol vo vláde zotrvať a neriskovať predčasné voľby, preto bola celá vláda, pozostávajúca teraz z Nea Dimokratia a PASOK pozmenená, pričom Venizelos sa stal jej podpredsedom a aj ministrom zahraničných vecí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://patsman.blogspot.sk/2006/09/blog-post_19.html

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]