Fókides z Atén
Fókides alebo Fókidés (starogr. Φωκίδης – Fókides, iný prepis: Fókidés) bol olympijský víťaz v behu na jedno stadion v roku 364 pred Kr.[1][2][3]
Fókides z Atén si na 104. olympijských hrách v roku 364 pred Kr. vybojoval víťazstvo v behu na jedno stadion.[1][2][3] Beh na vzdialenosť jedného stadia sa v Olympii zaviedol už na počiatku hier, t. j. v roku 776 pred Kr.[2][4][5] a bol hlavným pretekom aj po zavedení ďalších súťažných disciplín. Menom víťaza tohto preteku sa označovala celá olympiáda.[6]
Záznam o olympijskom víťazstve Fókida je uvedený v zozname olympijských víťazov od starovekého historika Eusebia z Kaisareie,[2] ktorý vo vyhotovovaní tohto zoznamu čerpal z písomnosti Iulia Africana, autora diel, zachovaných prevažne len vo fragmentoch.[7]
Olympijské víťazstvo Fókida zaznamenal aj historik Diodoros, a to v súvislosti s datovaním olympijských hier, na ktorých došlo k porušeniu ekecheirie. V roku 364 pred Kr., za vojny s Élidou, obsadili Olympiu Arkáďania, aby oživili Pise (zničená Pisa bola v roku 365 pred Kr. Arkáďanmi nakrátko obnovená) históriu usporadúvania hier.[1] Podľa historika Xenofóna Éliďania zaútočili na Arkáďanov počas hier, práve keď olympionici dokončili súťaže v jazde na koni a začali súťažiť v zápasení, ktoré bolo súčasťou pentatlonu. Bitka trvala až do noci a Arkáďania sa ubránili.[8] Éliďania neskôr tieto hry vyhlásili za nulitné a vyčiarkli ich z oficiálneho zoznamu.[9]
O usporadúvanie olympijských hier museli Éliďania dlho zápasiť so susednými Pisanmi. (staroveká Pisa bola od Olympie vzdialená len 4 km) Napokon Pisu Éliďania s pomocou Sparťanov v roku 570 pred Kr. porazili a úplne zničili.[10] Staroveký cestovateľ a spisovateľ Pausanias o histórii ich vzájomného boja o usporadúvanie olympijských hier zaznamenal: „Obyvateľstvo Pisy si zavinilo svoju pohromu tým, že si znepriatelilo Éliďanov horlivou snahou o to, aby mohlo miesto Éliďanov usporadúvať olympijské hry; povolali si totiž na pomoc pri ôsmej olympiáde (r. 748 pred Kr.) argejského Feidóna, nakrutejšieho z gréckych tyranov, a usporiadali s ním hry. Pri tridsiatej štvrtej olympiáde (r. 644 pred Kr.) zhromaždili Pisania a ich kráľ Pantaleón, syn Omfaliónov, zo susedných území vojenskú výpravu a usporiadali olympijské hry miesto Éliďanov. Tieto olympiády a potom tú sto štvrtú (r. 364 pred Kr.) usporiadanú Arkáďanmi, nazývajú Éliďania Nepravými olympiádami a nezapísali ich do zoznamu olympiád.“[11]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Diodoros, Bibliotheca historia, 15,78.
- ↑ a b c d Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ a b Andreas Höfer, Olympische Spiele, str. 10
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 377.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 140.
- ↑ Josef Šusta. Dějepisectví. Praha : Nákl. Historického klubu, 1933. S. 9.
- ↑ Xenofón, Hellénika, 7,4,28-29.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 112.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 117.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 479.