Faradayove zákony elektrolýzy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Faradayove zákony elektrolýzy alebo Faradayove elektrolytické zákony alebo Faradayove zákony sú dva zákony z roku 1834, ktoré kvantitatívne stanovujú chemické účinky elektrického prúdu.

1. Faradayov elektrolytický zákon[upraviť | upraviť zdroj]

Hmotnosť látky vylúčenej na elektróde je priamo úmerná elektrickému náboju ktorý preniesli ióny pri elektrolýze. Q= IΔt

m = A . I . t , kde m je hmotnosť vylúčenej látky, A je elektrochemický ekvivalent látky, I je elektrický prúd, t je čas

alebo tiež

m = A . Q , kde Q je elektrický náboj, ktorý prešiel elektrolytom

2. Faradayov elektrolytický zákon[upraviť | upraviť zdroj]

Hmotnosti látok ( radikálov ) vylúčených pri elektrolýze tým istým nábojom sú chemicky ekvivalentné.

A = \frac {M_m}{F.z} , kde F je Faradayova konštanta F = 9,6485 . 104 C.mol−1 a z je počet elektrónov, ktoré sú potrebné pri vylúčení jednej molekuly (napríklad pre Cu2+ → Cu je z = 2, pre Zn+ → Zn je z = 1).