Fiľovskaja

Fiľovskaja ; Филёвская
Farba na mape	bledomodrá
Rok otvorenia linky	1935
Typ linky	Povrchová i Podzemná
Súpravy	Súpravy Ež a Ež-1 ; Súpravy Em-508 a Em-509
Počet staníc	13
Dĺžka (v km)	14,9 km
Depá	Fili
Počet cestujúcich	143 000 (2011) (v pracovný deň)
Linky Moskovského metra
	1. Sokoľničeskaja
	2. Zamoskvoreckaja
	3. Arbatsko-Pokrovskaja
	4. Fiľovskaja
	5. Koľcevaja
	6. Kalužsko-Rižskaja
	7. Tagansko-Krasnopresnenskaja
	8. Kalininskaja
	9. Serpuchovsko-Timirjazevskaja
	10. Ľublinskaja
	11. Kachovskaja
	L1. Butovskaja

Fiľovskaja (rus. Филёвская) bola donedávna jedinou linkou, ktorá obsluhovala západnú časť Moskvy, taktiež je prvou linkou so stanicami postavenými na zemskom povrchu. Je dlhá 14,9 km a po jej dĺžke sa nachádza 13 staníc. Túto vzdialenosť cestujúci prekoná za cca 21 minút. Na mape je značená bledo-modrou farbou.

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Fiľovskaja, predtým Fiľovsko-Arbatskaja (Филёвско-Арбатская), bola otvorená v roku 1958. Ale niektoré stanice na trase sa datujú do 30. rokov, keď bola trasa otvorená ako jedna z vetiev Sokoľničeskej. Najstaršie sú úseky Alexandrovskij sad – Smolenskaja (otvorený 1935) a Smolenskaja – Kievskaja (otovrený 1937). Od roku 1938 do roku 1953 boli súčasťou linky Arbatsko-Pokrovskaja a v roku 1953 boli stanice zatvorené. Počas ďalších piatich rokov sa začalo s výstavbou nadzemnej časti linky. Toto riešenie inšpirované z veľkej časti newyorským metrom bolo zvolené, kvôli očakávanej finančnej úspore.

Stanica Kutuzovskaja bola prvou nadzemnou stanicou moskovského metra a bola otvorená v roku 1958. Presne o rok neskôr bola trasa predĺžená do stanice Fili, kde je vybudované aj depo. V roku 1961 otovrili úsek Fili – Pionerskaja a v roku 1965 úsek Pionerskaja – Molodežnaja. Svoj druhý terminus dosiahla Fiľevskaja v roku 1989, keď bola predĺžená až do stanice Krylatskoje.

Prítomnosť a budúci rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]

Na trase premávajú staré šesť-vozňové vlaky Ež, Ež1, Em-508 a Em-509, ktoré deponujú v depe Fili. Tieto by mali byť premiestnené na iné linky, pričom by mali byť nahradené novými modelmi 81-740.1/741.1, ktoré sú vhodnejšie na povrchovú prevádzku v moskovských mrazoch.

I keď sa spočiatku podarilo ušetriť prostriedky pomocou povrchovej stavby, takmer 40 rokoch služby v drsnej ruskej klíme si vyžiadalo svoju daň. Stanice sú neustále opravované, čo odčerpáva značnú časť financií vyčlenených na údržbu. Keďže až donedávna bola Fiľevskaja jedinou linkou, ktorá obsluhovala husto osídlenú západnú časť Moskvy, inžinieri a vrátili sa k starému projektu z 50. rokov a rozhodli sa takmer paralelne predĺžiť trasu Arbatsko-Pokrovskaja, ale v podzemí. Obe trasy by sa mali stretnúť na stanici Kuncevskaja, kde vytvoria prestupový bod. Zvyšný podzemný úsek: Molodežnaja – Krylatskoje bude pričlenený k Arbatsko-Pokrovskej.

V roku 2005 bola otvorená nová vetva, prezývaná Mini-Metro, ktorá obsluhuje najmä obchodnú štvrť v centre Moskvy. Premáva na úseku Alexandrovskij sad – Delovoj Centr. Na vetve boli naplánované tri stanice, ale dokončená bola iba stanice Delovoj Centra Meždunarodnaja. Výstavba tretej stanice, Dorogomilovskaja, medzi stanicami Kievskaja a Delovoj Centr, sa však ešte nezačala. Existujú však aj ďalšie plány predĺžiť Mini-Metro až do stanice Savelovskaja, na trase Serpuchovsko-Timirjazevskaja.