Zamoskvoreckaja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zamoskvoreckaja
Замоскворецкая
Farba na mape tmavozelená
Rok otvorenia linky 1938
Typ linky Podzemná
Súpravy Súprava 81–71
Počet staníc 20
Dĺžka (v km) 37 km
Depá Sokol
Zamoskvoreckoje
Počet cestujúcich 1 236 200 (v pracovný deň)
Linky Moskovského metra
  1. Sokoľničeskaja
  2. Zamoskvoreckaja
  3. Arbatsko-Pokrovskaja
  4. Fiľovskaja
  5. Koľcevaja
  6. Kalužsko-Rižskaja
  7. Tagansko-Krasnopresnenskaja
  8. Kalininskaja
  9. Serpuchovsko-Timirjazevskaja
  10. Ľublinskaja
  11. Kachovskaja
  L1. Butovskaja
Mapa trasy Zamoskvoreckaja.

Zamoskvoreckaja (rus. Замоскворецкая) je druhá v poradí trasa moskovského metra. Je vedená zo severozápadu na juhovýchod mesta. Jej celková dĺžka je 37 km a je na nej 20 staníc. Cesta z jednej konečnej stanice do druhej trvá približne 53 minút. Priemerná rýchlosť súpravy je 42 km/hod. Na mape je trasa značená tmavozelenou farbou.

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý úsek tejto trasy (SokolTeatraľnaja) bol spustený do prevádzky v roku 1938 a vytvoril základ druhej trasy moskovského metra. Stanica Majakovskaja získala v roku 1939 ocenenie Grand Prix na Medzinárodnej výstave v New Yorku. Druhý úsek (TeatraľnajaAvtozavodskaja ) bol otvorený v roku 1943 počas II. svetovej vojny. Tento úsek prechádza 2-krát popod rieku Moskva. V roku 1964 bol uvedený do prevádzky úsek SokolRečnoj vokzal a trasa dosiahla svoj konečný bod na severozápade. V roku 1969 bol dokončený úsek AvtozavodskajaKachovskaja pričom trasa prekročila rieku Moskva pomocou mostnej konštrukcie.

V roku 1979 bola otvorená stanica Tverskaja (pôvodný názov Gorkovskaja) medzi stanicami ' Majakovskaja a Teatraľnaja vybudovaná počas prevádzky trasy. V 1984 bola trasa predĺžená zo stanice Kaširskaja do stanice Orechovo a v roku 1985 do stanice Krasnogvardejskaja, kde v súčasnosti končí. Úsek KaširskajaKachovskaja od roku 1995 tvorí trasu Kachovskaja.

Prítomnosť a budúci rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]

Trasu obsluhujú dve depá: od roku 1938 depo Sokol a od roku 1969 aj depo Zamoskvoreckoje. Na trase v súčasnosti premávajú osemvozňové súpravy 81-717/714. Južná časť trasy je značne preťažená, najmä v špičke, nakoľko depo Zamoskvoreckoje nie je schopné zabezpečiť dostatok vozňových súprav v tomto úseku. Situáciu vyrieši až ukončenie výstavby depa Bratejevo.

V súčasnosti prebieha rekonštrukcia staníc na prvých úsekoch trasy. Hydroizolácia týchto staníc už neplní svoju funkciu a do staníc preniká spodná voda. Konštrukcia staníc nie je ohrozená, ale priesaky vody negatívne ovplyvňujú ich vzhľad. Postupne sa rekonštruujú stanice Belorusskaja, Majakovskaja, Teatraľnaja, a Novokuzneckaja.

Na južnom konci trasy je rozostavaná stanica Bratejevo (predpokladaný termín otvorenia, rok 2008) a spolu s ňou sa stavia aj depo. V budúcnosti sa počíta s predĺžením trasy na sever (stanice Belomorskaja a Ulica Dybenko).

Stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]