František II. Nádašdy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

František II. Nádašdy (maď. II. Nádasdy Ferenc) (*14. január 1622 – † 30. apríl 1671) bol jeden z najbohatších zemepánov v Kráľovskom Uhorsku, župan Vašskej stolice, kráľovský dvormajster, krajinský sudca i tajný radca.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v protestantskej rodine. Pastori vypestovali v ňom záujem o vzdelanie, zaujímali ho hlavne dejiny Uhorska a tiež teológia. Krátky čas študoval v Siene.

Mal veľké majetky a jeho príjmy v tom čase dosahovali až 200 000 zlatých. 16. novembra 1633, ako jedenásťročný, sa po smrti svojho otca († 15. október 1633) stal hlavným županom Vašskej stolice. V roku 1643 konvertoval na katolícku vieru. V roku 1645 sa stal kráľovským radcom, v roku 1646 hlavným dvorným správcom a v roku 1664 krajinským sudcom, hlavným županom v Zale a Šomode, tajným radcom.

V tej dobe stále viac rozširovali Turci svoju moc v slovenskej časti Kráľovského Uhorska, preto boli časté bojové potýčky, na ktorých sa František často zúčastňoval. Zúčastnil sa aj slávnej bitky pri Mogersdorfe a Svätom Gottharde 1. augusta 1664, kde boli Turci po prvýkrát porazení.

Bol jedným z organizátorov sprisahania vedeného Františkom Vešelénim. Toto však bolo prezradené a on bol odsúdený na trest smrti sťatím a popravený vo Viedenskom Novom Meste (Wiener Neustadt). Spolu s ním popravili aj ďalších účastníkov sprisahania Petra Zrínskeho a Františka Krištofa Frankopana. Jeho telo previezli do augustiánskeho kláštora, ktorý založili Nádašdyovci, v Léke a pochovali do rodinnej krypty. Po smrti celý Nádašdyho majetok prepadol v prospech cisára Leopolda I.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Mali spolu 12 detí:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]