František Václav Míča
František Václav Míča (Mitza, Mitscha), (5. september 1694, Třebíč - † 15. február 1744, Jaroměřice nad Rokytnou) bol český hudobný skladateľ a kapelník.
Obsah |
Život [upraviť]
Prvé hudobné vzdelanie získal u svojho otca Mikuláša Ondřeja Míču, organistu v Jaroměřiciach. Stal sa komorníkom grófa Jana Adama Questenberka, s ktorým odcestoval do Viedne. Účinkoval v jeho grófskej kapele a ďalej si doplňoval hudobné vzdelanie. V roku 1723 sa vrátil do Jaroměřic, kde pôsobil ako organizátor zámockých operných predstavení, a zároveň aj ako kapelník a tenorista.
V tom istom roku sa oženil s Terezou, dcérou hajtmana panstva Jana Josefa Stampu. Po jej smrti v roku 1739 sa znovu oženil s Veronikou Noglovou.
Zomrel v Jaroměřiciach 15. februára 1744.
Tvorba [upraviť]
Bol veľmi plodným skladateľom príležitostnej hudby aj keď o mnohých jeho dielach sú len kusé správy a mnoho partitúr sa stratilo. V opernej a kantátovej tvorbe nadväzoval na hudbu talianskych barokových majstrov. Jeho vzormi boli skladatelia ako Giovanni Batista Bassani, Giaccomo Carissimi či Antonio Caldara. Opera „O původu Jaroměřic “ sa považuje za prvú pôvodnú českú operu. Vie sa, že skomponoval celý rad opier, dokonca na české texty, tie sa však nezachovali alebo neboli v doteraz nedostatočne preskúmaných zámockých archívoch objavené.
Podstatne progresívnejšie prvky uplatňoval v symfonickej hudbe. Ešte pred vystúpením mannheimskej školy prispel k rozvoju sonátovej formy. K jeho najznámejším skladbám tohto druhu patrí dodnes často uvádzaná Simfonia in Re.
Táto symfónia sa našla až v roku 1939 s autorom uvedeným ako Mitscha. Vyšla v roku 1946 a vydavateľ ju označil ako dielo F. V. Míču. V poslednom čase sa toto autorstvo spochybňuje, pretože prvá veta je formálne oveľa pokročilejšia než by zodpovedalo dobe, kedy údajne vznikla. Ako pravdepodobnejšie sa skôr javí, že symfóniu skomponoval o niekoľko desiatok rokov neskôr synovec Františka Václava, František Adam Míča.
Dielo [upraviť]
Operná hudba [upraviť]
- Opera bez názvu - opera - 1729
- O původu Jaroměřic - opera - 1730
- baletné vložky a árie do talianskych opier
Kantáty a oratóriá [upraviť]
- Bellezza e Decoro - gratulačná kantáta - 1729
- Nel giorno natalizio - gratulačná kantáta - 1732
- Theatral Festl - gratulačná kantáta - 1734
- Sieben Himmels Planeten und Die Vier Elemente - gratulačná kantáta - 1734
- Operosa terni Colossi Moles - gratulačná kantáta - 1735
- Krátké rozjímání - oratórium - 1728
- Obviněná nevinost - oratórium - 1729
- Oefteter Ansioss - oratórium - 1730
- Zpívaná rozjímání - oratórium - 1737
