Georgij Michajlovič Grečko
| Georgij Michajlovič Grečko | |
|---|---|
 |
|
| sovietsky kozmonaut | |
| Št. príslušnosť | Sovietsky zväz / Rusko |
| Stav | neaktívny |
| Dátum narodenia | 25. máj 1931 (82 rokov) Leningrad, Rusko |
| Iné zamestnanie | inžinier |
| Čas vo vesmíre | 134d 20h 32m |
| Kozmonaut od | 1968 |
| Misie | Sojuz 17, Saľut 4 Sojuz 26, Saľut 6 EO-1, Sojuz 27, Sojuz T-14, Saľut 7 EP-5, Sojuz T-13 |
| Kozmonaut do | 1992 |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Georgij Michajlovič Grečko, rus. Георгий Михайлович Гречко (* 25. máj 1931, Leningrad) je bývalý sovietsky kozmonaut, ktorý sa zúčastnil viacerých vesmírnych letov a dlhodobých pobytov na staniciach Saľut 4, Saľut 6 a Saľut 7.
Obsah |
Život[upraviť]
Mladosť a výcvik[upraviť]
V čase vojny ho rodičia poslali k babičke do Černigova. Postupne absolvoval rôzne školy cez strednú až k fakulte mechaniky a začal pracovať v konštrukčnej kancelárii Sergeja Pavloviča Koroľova. Ten ho odporučil na výcvik kozmonautov a v roku 1966 sa medzi nich dostal. Hneď na začiatku výcviku sa však zranil a tak sa ďalej venoval hlavne štúdiu. Obhájil diplomovú prácu s témou cesty na Mesiac a po uzdravení a lekárskych testoch sa do výcviku vrátil. Bol určený za náhradníka letu Sojuzu 9 v roku 1970. V roku 1975 už do vesmíru letel.
Lety do vesmíru[upraviť]
Prvý let na Sojuze 17 absolvoval s kozmonautom Gubarevom na stanicu Saľut 4. Štartovali z Bajkonuru. NA orbite strávili mesiac.
O dva roky neskôr letel na Sojuze 26 s Romanenkom na orbitálnu stanicu Saľut 6. Tam sa okrem iných stretli s česko-slovenským kozmonautom Vladimírom Remekom. Grečko sa na Zem vrátil v lodi Sojuz 27 po troch mesiacoch strávených vo vesmíre, čo bol vtedy svetový rekord.
O osem rokov neskôr letel na osem dní so Sojuzom T-14 na stanicu Saľut 7.
- Sojuz 17,(10. január 1975 – 9. február 1975)
- Sojuz 26, Sojuz 27 (10. december 1977 – 16. marec 1978)
- Sojuz T-14 (17. september 1985 – 25. september 1985)
Po letoch[upraviť]
V rámci výcviku sa zúčastnil niekoľkých expedícií do Pamíru a na Sibír, pretože tam získané znalosti boli využité pri snímkovaní zadaných oblastí z vesmíru a ďalším výskumným úlohám. V roku 1978 bol pozvaný aj do Česko-slovenska, kde o. i. 27. apríla získal Zlatú hviezdu hrdinu ČSSR. Bol dvojníkom pre sovietsko-indickú posádku. V roku 1984 obhájil dizertáciu o optických výskumoch zemskej atmosféry a získal titul doktora fyzikálno-matematických vied. Je ženatý a má dve deti.
Zdroje[upraviť]
Literatúra[upraviť]
- Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.
- Milan Codr (1987). O kosmických dnech a nocích. Práce.
Externé odkazy[upraviť]
- Biografia v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
- Biografia na stránkach Space40 (po česky)
