Georgij Michajlovič Grečko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Georgij Michajlovič Grečko
Georgij Michajlovič Grečko
sovietsky kozmonaut
Št. príslušnosť Sovietsky zväz / Rusko
Stav neaktívny
Dátum narodenia 25. máj 1931 (83 rokov)
Leningrad, Rusko
Iné zamestnanie inžinier
Čas vo vesmíre 134d 20h 32m
Kozmonaut od 1968
Misie Sojuz 17, Saľut 4 Sojuz 26, Saľut 6 EO-1, Sojuz 27, Sojuz T-14, Saľut 7 EP-5, Sojuz T-13
Kozmonaut do 1992

Pozri aj Biografický portál

Georgij Michajlovič Grečko, rus. Георгий Михайлович Гречко (* 25. máj 1931, Leningrad) je bývalý sovietsky kozmonaut, ktorý sa zúčastnil viacerých vesmírnych letov a dlhodobých pobytov na staniciach Saľut 4, Saľut 6 a Saľut 7.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

V čase vojny ho rodičia poslali k babičke do Černigova. Postupne absolvoval rôzne školy cez strednú až k fakulte mechaniky a začal pracovať v konštrukčnej kancelárii Sergeja Pavloviča Koroľova. Ten ho odporučil na výcvik kozmonautov a v roku 1966 sa medzi nich dostal. Hneď na začiatku výcviku sa však zranil a tak sa ďalej venoval hlavne štúdiu. Obhájil diplomovú prácu s témou cesty na Mesiac a po uzdravení a lekárskych testoch sa do výcviku vrátil. Bol určený za náhradníka letu Sojuzu 9 v roku 1970. V roku 1975 už do vesmíru letel.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý let na Sojuze 17 absolvoval s kozmonautom Gubarevom na stanicu Saľut 4. Štartovali z Bajkonuru. NA orbite strávili mesiac.

O dva roky neskôr letel na Sojuze 26 s Romanenkom na orbitálnu stanicu Saľut 6. Tam sa okrem iných stretli s česko-slovenským kozmonautom Vladimírom Remekom. Grečko sa na Zem vrátil v lodi Sojuz 27 po troch mesiacoch strávených vo vesmíre, čo bol vtedy svetový rekord.

O osem rokov neskôr letel na osem dní so Sojuzom T-14 na stanicu Saľut 7.

Po letoch[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci výcviku sa zúčastnil niekoľkých expedícií do Pamíru a na Sibír, pretože tam získané znalosti boli využité pri snímkovaní zadaných oblastí z vesmíru a ďalším výskumným úlohám. V roku 1978 bol pozvaný aj do Česko-slovenska, kde o. i. 27. apríla získal Zlatú hviezdu hrdinu ČSSR. Bol dvojníkom pre sovietsko-indickú posádku. V roku 1984 obhájil dizertáciu o optických výskumoch zemskej atmosféry a získal titul doktora fyzikálno-matematických vied. Je ženatý a má dve deti.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.
  • Milan Codr (1987). O kosmických dnech a nocích. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]