Georgij Michajlovič Grečko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Georgij Michajlovič Grečko
Georgij Michajlovič Grečko
sovietsky kozmonaut
Št. príslušnosť Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Rusko Rusko
Stav neaktívny
Dátum narodenia 25. máj 1931 (83 rokov)
Leningrad, Rusko
Iné zamestnanie inžinier
Čas vo vesmíre 134d 20h 32m
Kozmonaut od 1968
Misie Sojuz 17, Saľut 4 Sojuz 26, Saľut 6 EO-1, Sojuz 27, Sojuz T-14, Saľut 7 EP-5, Sojuz T-13
Kozmonaut do 1992

Pozri aj Biografický portál

Georgij Michajlovič Grečko, rus. Георгий Михайлович Гречко (* 25. máj 1931, Leningrad) je bývalý sovietsky kozmonaut, ktorý sa zúčastnil viacerých vesmírnych letov a dlhodobých pobytov na staniciach Saľut 4, Saľut 6 a Saľut 7.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

V čase vojny ho rodičia poslali k babičke do Černigova. Postupne absolvoval rôzne školy cez strednú až k fakulte mechaniky a začal pracovať v konštrukčnej kancelárii Sergeja Pavloviča Koroľova. Ten ho odporučil na výcvik kozmonautov a v roku 1966 sa medzi nich dostal. Hneď na začiatku výcviku sa však zranil a tak sa ďalej venoval hlavne štúdiu. Obhájil diplomovú prácu s témou cesty na Mesiac a po uzdravení a lekárskych testoch sa do výcviku vrátil. Bol určený za náhradníka letu Sojuzu 9 v roku 1970. V roku 1975 už do vesmíru letel.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý let na Sojuze 17 absolvoval s kozmonautom Gubarevom na stanicu Saľut 4. Štartovali z Bajkonuru. NA orbite strávili mesiac.

O dva roky neskôr letel na Sojuze 26 s Romanenkom na orbitálnu stanicu Saľut 6. Tam sa okrem iných stretli s česko-slovenským kozmonautom Vladimírom Remekom. Grečko sa na Zem vrátil v lodi Sojuz 27 po troch mesiacoch strávených vo vesmíre, čo bol vtedy svetový rekord.

O osem rokov neskôr letel na osem dní so Sojuzom T-14 na stanicu Saľut 7.

Po letoch[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci výcviku sa zúčastnil niekoľkých expedícií do Pamíru a na Sibír, pretože tam získané znalosti boli využité pri snímkovaní zadaných oblastí z vesmíru a ďalším výskumným úlohám. V roku 1978 bol pozvaný aj do Česko-slovenska, kde o. i. 27. apríla získal Zlatú hviezdu hrdinu ČSSR. Bol dvojníkom pre sovietsko-indickú posádku. V roku 1984 obhájil dizertáciu o optických výskumoch zemskej atmosféry a získal titul doktora fyzikálno-matematických vied. Je ženatý a má dve deti.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.
  • Milan Codr (1987). O kosmických dnech a nocích. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]