Gusli

	Gusli
	; krídlové gusli
V iných jazykoch
	tal. gusli
	nem. gusli
	angl. gusli
	franc. gousli
Klasifikácia
Podľa orchestrálnej; praxe	Brnkacie nástroje
Podľa spôsobu; vzniku tónu	Chordofóny
Príbuzné nástroje
	kokles, kankles, kantele, citara

Gusli (rus. гусли) je najstarší ruský strunový hudobný nástroj. Zaraďuje sa do skupiny brnkacích nástrojov, stavbou sa podobá citare.

Forma[upraviť | upraviť zdroj]

V princípe sa podľa stavby nástroja rozlišujú dve skupiny – krídlové (rus. крыловидные гусли – krilovidnyje gusli) a prilbicové (rus. шлемовидные гусли – šlemovidnyje gusli). Gusli mávajú od 5 do 25 strún naladených podľa stupňov diatonickej stupnice v mixolydickom durovom moduse, pričom dolné alebo horné krajné struny sa môžu používať ako bourdonové (sústavne znejúce počas hry). Existuje približne 12 rôznych spôsobov naladenia guslí.

Krídlové gusli mávajú rôznu podobu, ale spoločným znakom sú struny natiahnuté vejárovito pozdĺž tela nástroja. Strún je od 5 do 17. Pri hre na krídlových gusliach sa spravidla hrá melódia naraz na všetkých strunách a nežiaduce tóny sa tíšia prstami ľavej ruky. Zvláštnym typom krídlových guslí sú gusli s hracím okom, tzv. „novgorodské“, majú zo zadnej strany otvor („okno“, podobne ako u škandinávskych lýr) pre ruku hudobníka. Na struny sa brnká prstami ľavej ruky, rovnako, ako pri krídlových gusliach. Nástroj sa pri hre drží vertikálne, pričom dolný koniec je opretý o koleno alebo o pás hudobníka.

Prilbicové gusli majú podobu prilbice, či „polelipsy“ a od 10 do 25 strún. Gusli sa opierajú o nohy a brucho, pričom sú položené na nohy buď kolmo s miernym náklonom k telu hudobníka alebo horizontálne. Aj spôsob hry je odlišný: struny sa zachytávajú prstami oboch rúk – ľavou sa hrajú basy, pravou melódia.

V 18. storočí sa začali konštruovať aj modernejšie podoby guslí vo forme stolčekov.