Hermafrodit

O rovnomennej postave z gréckej mytológie pozri Hermafroditos

Hermafrodit alebo obojpohlavný živočích je živočích alebo organizmus, ktorý má súčasne samčie a samičie pohlavné orgány. Je schopný produkovať súčasne vajíčka a spermie. Hermafrodit má buď miešok a vaječníky, alebo sú oba tieto orgány nahradené tzv. obojakou pohlavnou žľazou.

Termín pochádza z gréckej mytológie, podľa ktorej sa Hermafroditos, syn bohov Hermesa a Afrodity, po silnom objatí s milovanou nymfou Salmakis zrástol v jednu obojpohlavnú bytosť.

Skupiny živočíchov, u ktorých je rozšírený hermafroditizmus

• mäkkýše (okrem hlavonožcov a lastúrnikov)
• ploskavce
• obrúčkavce
• plášťovce
• niektoré ryby

Sebaoplodnenie

Sebaoplodnenie je zvláštny prípad rozmnožovania hermafroditov. Je pomerne vzácne, vyskytuje sa predovšetkým u takých organizmov, ktoré by neboli schopné kvôli svojmu spôsobu života zohnať partnera na párenie. Typickým príkladom sú endoparazity, napríklad pásomnica dlhá. Samooplodnenie nastáva aj u samoopelivých rastlín.

Zvláštne typy hermafroditizmu

Postupný hermafroditizmus

Hraničí s gonochorizmom. Ide o situáciu, kedy jedinec v priebehu svojho života zmení alebo strieda pohlavia. Vyskytuje sa napríklad u niektorých rýb s výrazným teritoriálnym chovaním samcov - mladé ryby, ktoré by sa nemali šancu presadiť, teda majú ženské pohlavie, a až keď dorastú, prejdú na pohlavie mužské.

Hermafroditizmus ako defekt

Ako hermafrodit sa označuje aj defektný jedinec gonochoristických druhov, ktorý má základy oboch pohlavných orgánov (ženských a mužských). Spravidla však nie sú funkčné obe - buď funguje len jeden alebo žiaden. U človeka bol hermafroditizmus s oboma pohlavnými žľazami zaznamenaný vo forme chimérizmu.

Rastlinný hermafroditizmus

V botanike je obdobou hermafrodita jednodomá rastlina, t. j. vyššia rastlina, ktorá vytvára alebo oba typy kvetov (samčie aj samičie), alebo kvety obojpohlavné. V ríši rastlín toto usporiadanie prevláda.

Pozri aj

• Gonochorizmus