Nizozemská revolúcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Holandská revolúcia)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kapitulácia Bredy, autor Velazquez

Nizozemská revolúcia alebo (v slovenčine novšie) Holandská revolúcia (v marxistickej historiografii nizozemská buržoázna revolúcia) bol v rokoch 15661579/1581/1609 pôvodne protišpanielsky stavovský odboj v Nizozemsku, ku ktorému sa čoskoro pripojilo protikatolícke hnutie (súčasť tzv. náboženských vojen v 16. storočí). Niekedy sa koniec revolúcie udáva rokom 1648, vtedy sa nazýva aj Osemdesiatročná vojna.

Politické pomery v Nizozemsku[upraviť | upraviť zdroj]

Nizozemsko nebolo v tomto období samostatné. Od roku 1516 patrilo španielskej vetve Habsburgovcov a bolo jeho najbohatšou provinciou. Skladalo sa zo 17 samostatných provincií, ktoré mali vlastné ústavy, snemy aj miestodržiteľov. Na čele celého Nizozemska (Španielske Nizozemsko) stál generálny miestodržiteľ, ktorého určoval panovník.

Príčiny revolúcie[upraviť | upraviť zdroj]

  • hospodárske - nizozemskí mešťania mali rozvinutú remeselnú výrobu, obchod i peňažníctvo, no nové a nové dane vypisované Habsburgovcami obmedzovali ich podnikateľské aktivity.
  • politické - Habsburgovci sa snažili vládnuť absolutisticky, Karol ale hlavne Filip II. obmedzovali práva snemov.
  • náboženské - Habsburgovci sa snažili o rekatolizáciu, čo narážalo na odpor luteránov i kalvinistov.

Priebeh revolúcie[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku revolúcie vypukli v roku 1566 tzv. obrazoborecké nepokoje, ktoré podnecovali hugenoti z Francúzska. Potom sa na čelo revolúcie postavila vysoká šľachta na čele s Viliamom Oranžským. Aby Filip II. potlačil odpor, poslal do krajiny svojho "železného" generála Vojvodu z Alby, ktorý tu zaviedol teror a masové popravy.

V roku 1572 vypuklo ľudové povstanie, tzv. povstanie morských a lesných gézov. V roku 1579 severné provincie Nizozemska vytvorili obranný zväz, tzv. utrechtskú úniu. Južné provincie zasa vytvorili ararskú úniu.

V roku 1581 sa severné provincie osamostatnili pod názvom Republika siedmich spojených provincií (Holandsko). Južné provincie ostali naďalej pod nadvládou Habsburgovcov a až v 19. storočí z nich vzniklo Belgicko.

Vojna Spojených nizozemských provincií so Španielmi sa skončila až v roku 1609, kedy tzv. dvanásťročným prímerím Španielsko uznalo existenciu Spojených nizozemských provincií, resp. v roku 1648, kedy Španielsko poskytlo svoje definitívne potvrdenie.