Hranatá veža
| Hranatá veža | |
| vrch | |
 Hranatá veža, Rovienková veža, Kresaný roh
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 261 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′07″S 20°09′31″V / 49,185278°S 20,158611°V |
| Prvovýstup | v lete August Otto a Ján Hunsdorfer, v zime Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki |
| - dátum | 20. júla 1897 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Hranatá veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hranatá veža (poľ. Graniasta Turnia, nem. Mautstein, maď. Vámkő) je najmasívnejší objekt úseku hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Svišťového štítu po Malý Javorový štít, medzi Rovienkovou priehybou a (Rovienkovou stenou) Vyšným Rovienkovým sedlom (Rovienkovou vežou). Má dva takmer rovnako vysoké končiare, hlavný juhozápadný a vedľajší severovýchodný. Bezprostredne pod hlavným vrcholom je zo strany Veľkej Studenej doliny výrazná kamenná terasa.[1]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Bol ovplyvnený tvarom končiara. Nemci a Maďari videli v Hranatej veži podobu mýtneho kameňa. V podobe Mýtnik prešlo toto meno ojedinele aj do slovenčiny, ale neujalo sa.[1]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol je možné vystúpiť len s horským vodcom.
Prví na vrchole[upraviť | upraviť zdroj]
- v lete August Otto a Ján Hunsdorfer 20. júla 1897
- v zime Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki 1. februára 1914[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ RADWAŃSKA-PARYSKY, Zofia; PARYSKI, Witold Henryk. Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin : Wyd. Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1. (po poľsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hranatá veža
