Herkules (hviezdokopa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Hviezdokopa Herkules)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Herkules
M13LRGB RC10.jpg
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typ guľová hviezdokopa
Rektascenzia 16 h 41 min 41,5 s
Deklinácia +36° 27′ 39″
Vzdialenosť 23 000-35 000 svetelných rokov
Zdanlivá jasnosť (V) 5,8
Súhvezdie Herkules
Fyzické charakteristiky
Priemer 110-165 svetelných rokov
Zvláštne vlastnosti viditeľná voľným okom
Iné označenia NGC 6205
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Herkules (iné názvy: Messier 13, M 13, NGC 6205) je guľová hviezdokopa v súhvezdí Herkules s rektascenziou 16h 41.7m a deklináciou +36° 28'.

Dosahuje zdanlivú magnitúdu 5,8, takže je sotva viditeľná voľným okom, aj to len za veľmi jasnej noci. Jej skutočný priemer je približne 165 ly a obsahuje niekoľko stoviek tisíc hviezd. Od Zeme je vzdialená takmer 35 000 ly.

Všeobecná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je nazývaná aj Veľká hviezdokopa v Herkulovi. Je to najjasnejšia guľová hviezdokopa na severnej oblohe a za dobrých pozorovacích podmienok ju možno vidieť ako hmlistý obláčik veľkosti mesačného disku jasný 5,7 mag. Obsahuje minimálne pol milióna hviezd a už v malom ďalekohľade ju možno vidieť ako žiariacu plôšku. Je často jedným z prvých objektov pozorovaných nadšenými hvezdármi. Hľadá sa veľmi ľahko, lebo leží presne na spojnici hviezd éta a zéta Herculis, asi v jednej tretine pod éta. Triédrom rozoznáme jej guľatý tvar a na okrajoch rozlíšime jednotlivé hviezdy. Iba veľké ďalekohľady odhalia hviezdokopu v celej jej kráse, rozloženú do drobulinkých hviezd. Asi 30 000 hviezd má jasnosť do 21. magnitúdy. Celkový počet hviezd je omnoho väčší, možno až niekoľko miliónov. Na fotografických doskách sa zobrazujú len najjasnejšie hviezdy hviezdokopy, obry a nadobry, ktoré vyžarujú stokrát až miliónkrát viac svetla než Slnko. Také slabé hviezdy ako Slnko sa na fotografickej doske vôbec neobjavia, ani vo veľkých ďalekohľadoch. V tejto hviezdokope sa nachádzajú aj premenné hviezdy vrátane cefeíd, pomocou ktorých bol určený vek hviezdokopy. Hviezdy v M13 sú veľmi staré, ale bol medzi nimi objavený i mladý modrý obor Barnard 29 spektrálneho typu B2. Doteraz nie je uspokojivo vysvetlené, ako mohla vzniknúť pred niekoľkými miliónmi rokov táto hviezda v systéme starom asi 10 miliárd rokov. Pravdepodobne vznikla splynutím dvoch starých hviezd pri ich zrážke. Vzhľadom na to, že vzdialenosti hviezd v okolí stredu hviezdokopy sa merajú len na svetelné týždne, je takáto zrážka omnoho pravdepodobnejšia než v našom hviezdnom okolí.

Zdanlivý priemer hviezdokopy je 25´, skutočný asi 110 svetelných rokov. Vzdialená je od nás asi 23 000 ly, napriek tomu je to jedna z našich najbližších hviezdokôp.

Posolstvo z Areciba[upraviť | upraviť zdroj]

16. 11. 1974 bola pri otvorení rádioteleskopu v Arecibo v Portoriku odoslaná na frekvencii 2380 MHz rádiová správa smerom k M 13. Toto posolstvo obsahuje informácie o ľuďoch, molekule DNA, Zemi, Slnečnej sústave aj o samotnom rádioteleskope v Arecibe. Posolstvo je zložené z 1679 bitov usporiadaných do 73 riadkov po 23 bitov. Jednotky a nuly boli vysielané posuvom frekvencie a vysielanie trvalo celkove 3 minúty. Výkon 20 000 000 000 000 W bol 300-metrovou anténou sústredený do úzkeho zväzku. Posolstvo dospeje ku všetkým hviezdam hviezdokopy. Sú to veľmi staré hviezdy. Ak majú planéty, mali dosť času, aby sa na nich život plne rozvinul. Je teda možné, že pri niektorých hviezdach existujú technicky vyspelé inteligentné spoločenstvá. Je možné, že niektoré z nich posolstvo zachytia a pošlú nám odpoveď, ktorá však dorazí na Zem až o 46 000 rokov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]