Hylas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hylas a nymfy, autor:Francesco Furini (1604–1646)

Hylas alebo Hylás (starogr. ὝλαςHylas, lat. Hylas) je v gréckej mytológii syn larisského kráľa Theiodamanta a nymfy Menodiky, sprievodca veľkého hrdinu Herakla na výprave Argonautov.[1]

Hylas pochádzal z kmeňa Dryopov. Keď sa loď Argó pripravovala na cestu za zlatým rúnom do ďalekej Kolchidy, jej veliteľ Iasón z Iolku zhromažďoval hrdinov z celého Grécka. Medzi inými na palubu jeho lode nastúpili aj Herakles a Hylas.[2]

Loď Argonautov vyplávala z Pagasského zálivu a po plavbe morom sa zastavila, aby sa zásobila vodou na ostrove Lemnos, kde vládla kráľovná Hypsipylé samým ženám, lebo mužov pre neveru všetkých zabili[3]. Keďže život týchto žien bol bez mužov ťažký, Argonautov privítali nadšene a vo všetkom im vychádzali v ústrety. Len veľmi ťažko sa Argonautom odtiaľ odchádzalo, nebyť Heraklovým výčitkám boli by na ostrove zostali.

Pri následnej plavbe sa dostali do Propontidy (dnešné Marmarské more), kde ich na svojom území privítali Dolioni, ktorým vládol kráľ Kyzikos.[4] Argonautov privítali priateľsky, pohostili ich a upozornili ich na nebezpečných šesťrukých obrov, ktorí žili na protiľahlom brehu. Argonauti na druhý deň naozaj narazili na obrov, ale hlavne zásluhou Herakla ich na hlavu porazili, takže mohli pokračovať v ceste. V noci ich však nečakane zastihla búrka a vietor ich zahnal späť k brehu Dolionov. Dolioni v tme nepoznali Argonautov, pomýlili si ich s pirátmi a strhol sa medzi nimi krvavý boj.[4] Keď za svitu spoznali, proti komu bojujú, bolo už neskoro – kráľ Kyzikos bol v šarvátke zabitý a aj mnoho ďalších Dolionov.[4]

Keď bolo po pohrebných obradoch, ktoré usporiadali spoločne a ich loď vyplávala opäť na more, prasklo cestou Heraklovi veslo. Loď preto pristála v ústí rieky pri brehoch Mýsie[4] a Herakles si vyšiel na breh hľadať vhodný strom. Hylas ho tiež nasledoval na breh, ale vydal sa ďalej do vnútrozemia. Keď sa Hylas ani po dlhom čase nevracal, Herakles ho išiel hľadať spolu ďalším členom posádky, Polyfémom z Arkádie.[5] Ten potom tvrdil, že počul volanie Hyla a išiel po jeho stopách, ale nenašiel nič len džbánok na brehu tône.[6]Ďalšie volanie a hľadanie bolo márne.

Keď sa Herakles dlho nevracal na loď, dal Iasón rozkaz na odchod, čo vyvolalo značnú nevôľu niektorých členov posádky, ktorí bez Herakla nechceli odplávať. Stalo sa však podľa vôle Iásona a Argonauti sa plavili ďalej sami.[5]

Herakles hrozil Mýsii spustošením, ak by ďalej Hyla nehľadali. Preto sa údajne aj neskôr konali v Mýsii slávnosti, na ktorých kňaz vyvolával trikrát Hýlove meno[7] a všetci predstierali, že Hyla hľadajú.[8]

V mýtoch boli vyslovené dve domnienky zmiznutia Hyla: Hylas prenasledoval jeleňa, ten skočil do tône a premenil sa na krásnu vílu a tá Hyla zvábila pod vodnú hladinu. Druhá verzia hovorí, že mladík, keď išiel s krčahom po vodu, stiahla ho pod hladinu nymfa Pegaé (alebo Dryopé).[9]


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hyginus, Fabulae 14.
  2. Theokritos, Eidylion, Hylas 12-8,16.
  3. Apollodoros, Kronika, 1,9,17.
  4. a b c d Apollodoros, Kronika, 1,9,18.
  5. a b Apollodoros, Kronika, 1,9,19.
  6. Theokritos, Eidylion, Hylas 12-8,36.
  7. Antoninus Liberalis, Metamorphoses, 26,5.
  8. Strabón, Geographia, 12,4,3.
  9. Apollónios Rodský, Argonautica, 1,1207.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hylás na českej Wikipédii.