ITC

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

ITC (skratka z anglického Instrumental Transcommunication - inštrumentálna transkomunikácia) je podobne ako EVP (Electronic voice phenomenon) údajne existujúci fenomén, ktorý umožňuje pomocou eletronických prostriedkov zaznamenať odkazy mŕtvych ľudí z tzv. druhej strany.

Prvý údajný záznam hlasov zo záhrobia[upraviť | upraviť zdroj]

Termín transkomunikácia vznikol na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia, v čase vzniku prvých magnetofónov. Prvýkrát sa „záznam“ podaril Friedrichovi Jurgensonovi v roku 1959, kedy úplnou náhodou nahral počas rádiového vysielania BBC nezvyčajné hlasy. Nahrávku si neskôr pustil a zistil, že hlasy sú na páske skutočne zaznamenané. Jurgenson vraj počul tajomné slová: „Nie sme mŕtvi, ale žijeme… Sme živí, naša zem je…“ . Tento odkaz sa opakoval niekoľkokrát.

ITC - obrazy zo záhrobia[upraviť | upraviť zdroj]

Technológia, ktorej priekopníkom bol Dr. Claus Schreiber z Nemecka, spočíva v nahrávaní tzv. zrkadlovým systémom - nahrávacie zariadenie je namierené priamo na obrazové médium, v ktorom sa záznam naživo prehráva. Ľuďom sa vďaka tomuto fenoménu podarilo niekoľkokrát zachytiť údajné „obrazy zo záhrobia“. Schreiberovi sa v roku 1985 vraj podarilo pomocou ITC zachytiť videá a fotografie, na ktorých bol napr. vedec Albert Einstein, herečka Romy Schneider alebo Schreberoví rodinní príbuzní.

ITC vo filme[upraviť | upraviť zdroj]

ITC bolo hlavnou témou napr. mysteriózneho filmu Hlas mŕtvych (orig. „White Noise“) z roku 2005.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]