Iberi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Približná poloha iberského osídlenia (iberovia v užšom zmysle).

Iberi, staršie Iberovia, boli kmene obývajúce Pyrenejský polostrov v staroveku a čiastočne aj v praveku.

Názov Iberi sa používa:

  • Iberi v užšom zmysle:
    • pôvodne len pre (neindoeuróskych) obyvateľov španielskej Levanty
    • neskôr sa rozšíril aj na okolité kmene - územie medzi riekami Segura a Rhôna, a ktorých osídlenie zasahovalo pravdepodobne až k Pyrenejám)
  • Iberi v širšom zmysle:
    • Napokon sa názov rozšíril aj na Keltoiberov vo vnútrozemí (zmes pôvodného obyvateľstva, Keltov a iných kmeňov; hovorili indoeurópskym jazykom).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristická bola pre nich pomerne rozvinutá kultúra, ktorá (u Iberov v užšom zmysle) spájala domáce prvky s vplyvmi z východného Stredomoria. Vplyvy východného Stredomoria boli badateľné v neolite a eneolite (medenej dobe). Okolo 2500 pred Kr. badať vplyv Cypru, v 2. polovici 3. tisícročia vzniká vo východnom Španielsku civilizácia Los Milares a v Portugalsku Vila Nova de Sao Pedro. V eneolite tu bola kultúra zvoncovitých pohárov, v bronzovej dobe kultúra El Argar.

Okolo roku 1100 pred Kr. sa tu podľa tradície v okolí Gadiru usadili prví fenickí kolonisti, ale archeologicky doložené sú až z 8. stor. pred Kr. Feničania založili Cadiz a na juhu sa vyvinula samostatná civilizácia Tartessos. Od 8. storočia si konkurovali Feničania a Gréci, v roku 540 získalo prevahu fenické Kartágo. Preto pramene z antického obdobia Iberov označujú ako žoldnierov Kartága a starovekého Grécka - bojovali na Sicílii (397 a 395 pred Kr.), v peloponézskych vojnách, v Kartágu i pod vedením Hannibala.

Od 6. storočia možno hovoriť o svojráznej „iberskej civilizácii“, ktorá dosiahla vrchol v 4. storočí pred Kr.

V druhej púnskej vojne sa dostali pod nadvládu Ríma.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Iberi neboli národom v pravom zmysle slova, skôr sa tak označovalo obyvateľstvo časti Pyrenejského polostrova. Žili v samostatných opevnených mestách, čo podľa historikov údajne svedčí o ich defenzívnej povahe a politickej nejednotnosti. Mali však i vlastnú menu, iberské mince, ktoré sa začali raziť približne v roku 250 pred Kr. ako napodobeniny gréckych mincí. Mince z neskoršieho obdobia sú dvojjazyčné, ibersko-latinské. Ich razenie sa skončilo okolo roku 45.

Existovali tri kultúrne oblasti so značnými kultúrnymi rozdielmi:

  • Iberi v užšom zmysle vo Valencii, Katalánsku a južnom Francúzsku
  • Iberi v užšom zmysle predstavovaní tartesským obyvateľstvom a prislúchajúcimi kmeňmi v Andalúzii
  • Keltoiberi (Keltoiberovia, Keltiberi)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]