Iecuna Tokugawa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Iecuna Tokugawa
Štvrtý šógun Tokugawského šógunátu
Narodenie 7. september 1641
Úmrtie 4. jún 1681

Pozri aj Biografický portál

Iecuna Tokugawa (jap.: 徳川 家綱, Tokugawa Iecuna) bol štvrtým šógunom Tokugawskej dynastie, ktorý vládol od 1651 do 1680. Bol najstarším synom Iemicua Tokugawu, vnukom Hidetadu Tokugawu a pravnukom Iejasua Tokugawu.

Obsah

[upraviť] Detstvo (1641-1651)

Iecuna Tokugawa sa narodil v roku 1641 a bol najstarším synom Iemicua Tokugawu a konkubíny. V tom čase bol jeho otec šógunom, ktorý vydával svoje vlastné zákony a vydal niekoľko protikresťanských opatrení po Šimabaskom povstaní v roku 1637. Iecuna bol krehké dieťa a toto trvalo až do jeho dospelosti. Nič ďalšie z jeho mladosti nie je známe.

[upraviť] Regentstvo (1651-1663)

Iemicu Tokugawa zomrel začiatkom roku 1651 pred dovŕšením päťdesiateho roku. Po jeho smrti bola Tokugawská dynastia vo veľkom riziku. Iecuna, dedič, mal iba desať rokov. Aj napriek jeho veku, Minamoto no Iecuna sa stal šógunom v Kei'an 4 (1651).[1] Kým dospel, vládlo miesto neho päť regentov; ale šógun Iecuna nikdy neprevzal rolu formálnej hlavy bakufu.

Päť regentov, ktorí vládli v jeho meno boli Tadakacu Sakai, Tadakijo Sakai, Masanori Inaba, Nobucuna Macudaira (vzdialený člen rodu Tokugawa) a dvaja ďalší. Naviac k regentstvu bol ďalšou nevýhodou Iemicuov nevlastný brat Masajuki Hošina.

Prvú vec, ktorú museli šógun Iecuna a regenti riešiť, bol rónin alebo "samuraj bez pána". Počas vlády šóguna Iemicua, dvaja samuraji, Šosecu Jui a Čuja Marubaši, plánovali povstanie, v ktorom by mesto Edo zhorelo do tla a v zmätku by bol napadnutý Edský hrad a šógun, ostatní členovia rodu Tokugawa a vysokí úradníci by boli popravení. Rovnaké okolnosti by sa stali v Kjóte a Osake. Šosecu sa narodil v skromných pomeroch a Hidejoši Tojotomi bol jeho idol.

Aj napriek tomu, že plán bol odhalený po smrti Iemicu a Iecunaoví regenti brutálne potlačili vzburu, ktorá sa stala známou ako Keianské povstanie alebo "Sprisahanie Tosa".[2], Čuja bol brutálne popravený spolu so svojou rodinou a rodinou Šosecu. Šosecu radšej spáchal seppuku, akoby sa nechal chytiť. V roku 1652, okolo 800 róninov viedlo menšie nepokoje na ostrove Sado, ktoré boli tiež kruto potlačené. Ale počas väčšej časti ostávajúcej vlády Iecuna, ako začala byť vláda viac civilne orientovaná, neboli už žiadne nepokoje zapríčinené róninmi.

V Meireki 3, v 18.-19. dni 1. mesiaca (1657), keď šógun Iecuna bol takmer 20-ročný, vypukol v Ede veľký oheň a spálil mesto do tla. [3] Trvalo dva roky znovu vybudovať mesto a úradníci bakufu dozerali na jeho prestavbu. V roku 1659 šógun Iecuna predsedal otváracej slávnosti.

[upraviť] Zápas o moc v bakufu (1663-1671)

V roku 1663 skončilo regentstvo šóguna Iecuna, ale regenti ho stále mali v moci. Bolo to prvý krát, keď za silou, ktorá ovládala bakufu nebol bývalý šógun. Hlavní Iecunaoví radcovi boli teraz Masajuki Hošina (Iecunaov strýko, ku ktorému mal veľkú úctu), Šigenori Itakura, Kazunao Cučija, Hirojuki Kuze a Masanori Inaba. Napriek tomu, že Iecuna teraz vládol podľa svojho vlastného práva, títo bývalí regenti sa stali jeho oficiálnymi radcami a v niektorých prípadoch jednali v jeho zastúpení. V niektorých prípadoch však Iecuna jednal podľa seba, ako keď prišiel s myšlienkou zrušenia junši, kde samuraji nasledovali svojho pána na smrť spáchaním seppuku.

Iný príklad toho je z roku 1671, keď klan Date zo Sendai mal komplikovanú hádku o nástupníctve. Bakufu sprostredkovala a zabránila ďalšiemu vyhláseniu Óninovej vojny. V roku 1671 však veľa z bývalých regentov bolo už mŕtvych alebo v ústraní a Iecuna začal vládnuť podľa seba.

[upraviť] Šógun Iecuna (1671-1680)

V dôsledku hádky o nástupníctvo v klane Date, sa objavilo veľa menších nepokojov počas zvyšnej vlády Iecuna, ktoré sa dali očakávať od niektorých priečnych daimjóv.

V roku 1679 šógunu Iecuna ochorel. Začalo sa prejednávať, kto by mal byť jeho následník a aktívne v tomto smere vystupoval Tadakijo Sakai. Navrhoval za budúceho šóguna syna Cisára Go-Sai, podľa precedensu neskorších Kamakurských šógunov, ktorí boli v skutočnosti z kráľovskej krvi. Tadakijo sa pravdepodobne videl v pozícii silných regentov Hódžó a tak veľa členov z Tokugawského klanu preferovalo syna šóguna Iemicua a šógunovho mladšieho brata Cunajošiho Tokugawu. Tadakijo ostal osamotený a v roku 1680, krátko po smrti Iecuna Tokugawu zomrel tiež. Následníkom Iecuna sa stal jeho mladší brat Cunajoši.

Hoci sa Iecuna preukázal ako schopný líder, záležitosti boli väčšinou riadené regentmi, ktorých vymenoval jeho otec a to dokonca aj po dosiahnutí veku, keď bol dosť starý, aby mohol vládnuť podľa svojich zákonov.

[upraviť] Éry bakufu za Iecuna

[upraviť] Referencie

[upraviť] Poznámky

  1. ↑ Titsingh, I. Annales des empereurs du Japon, str. 412.
  2. ↑ Screech, T. (2006). Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779-1822. str.. 85-89.
  3. ↑ Titsingh, str.. 413.

[upraviť] Pozri aj


Tokugawský šógunát
Predchodca šógun Nástupca
Iemicu Tokugawa Iecuna Tokugawa Cunajoši Tokugawa
(1651 – 1680)
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Iecuna_Tokugawa“