Invázny druh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Invázny druh (nesprávne invazívny druh[1]) je druh na danom území nepôvodný, ktorý sa nekontrolovane šíri a vytláča pôvodné druhy, ktoré majú v prírode podobnú funkciu. V niektorých prípadoch sa invázny druh začne šíriť tak nekontrolovane, že rozvracia ekosystémy, čo vedie k potlačeniu alebo likvidácii väčšieho počtu pôvodných druhov, nie len tých s podobnou nikou. Niektoré invázie môžu viesť k vyhynutiu jedného alebo viacerých pôvodných druhov. V USA sa odhaduje asi 7000 inváznych druhov, v Česku je ich registrovaných okolo 90.

Invázie ničiace ekosystém[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlinné invázie[upraviť | upraviť zdroj]

Najznámejším a zároveň najnebezpečnejším rastlinným druhom je boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), ktorý sa masívne šíri a rozvracia celé ekosystémy.

Boľševník obrovský

Ďalšie invázne druhy na Slovensku:

S inváziou nepôvodných druhov sa viac-menej potýkajú všetky krajiny, ktoré sú nejak zapojené do častej výmeny osôb a zbožia. Invázne druhy sa šíria veľmi často neúmyselne, ak sú jedince omylom prepravované v kontajneroch s plodinami. Pri niektorých druhoch je najväčším problémom podcenenie rizika; mnohé druhy boli zavlečené do cudzieho prostredia v 19. storočí ako okrasné rastliny do parkov (napr. Kudzu v USA alebo boľševník v Európe).

Živočíšne invázie[upraviť | upraviť zdroj]

Asi najznámejšie príklady živočíšnej invázie sú spojené s Austráliou a ďalšími ostrovmi, kde mali privezené cicavce a iné živočíchy negatívny dopad na ekosystém (napr. mačky a krysy dopomohli k vyhynutiu dronta nelietavého; alebo: krysy tiež ohrozujú ekosystém na Novom Zélande, kde požierajú vajcia živej fosílie hatérie bodkovanej.

V Austrálii sa zas premnožili zavlečené druhy ako králiky, mačky, krysy, a i. Nepríjemný prípad predstavuje Boiga irregularis, had z Novej Guinei, ktorý sa v 50. rokoch 20. storočia lodnou dopravou dostal na Guam. V následujúcich rokoch dosiahla hustota jeho populácie na ostrove takmer 5 000 kusov na kilometer štvorcový. Výsledkom bolo lokálne vyhynutie polovice druhov vtákov a jašterov, 2 z 3 druhov netopierov, značné množstvo uštipnutí ľudí a opakované elektrické havárie (skraty vznikajúce vniknutím hadov do transformátorov alebo vysoko na stožiar).[2]

Škody[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa predbežných odhadov náklady v dôsledku biologických invázií dosahujú v Európe najmenej 10 miliárd eur ročne.[3] Ale odhad je veľmi konzervatívny, lebo u 90 % novo rozšírených druhov stále nie sú známe ekologické ani ekonomické dopady ich invázie. V celosvetovom meradle invázne druhy spôsobia škody okolo 1,5 trilióna libier ročne – takmer 5 % celosvetového hrubého domáceho produktu (HDP).

Boj s inváziou[upraviť | upraviť zdroj]

Invázia nemusí nutne znamenať, že invázny druh je silnejší ako tie, ktoré vytláča nebo ohrozuje. V niektorých prípadoch ide len o to, že je nové územie prosté jeho prirodzených nepriateľov. S takýmito inváziami (pokiaľ cielená likvidácia invázneho druhu ľudskými silami sklame lebo je už od začiatku nerealistická) dá bojovať aj tým, že na dané územie ich prirodzených nepriateľov zavlečieme tiež. K takémuto kroku však je nutné pristupovať veľmi opatrne, ako ukazuje už zmienený príklad mačiek, ktoré sa v Austrálii po vysadení tiež premnožili a likvidujú hlavne pôvodné drobné cicavce, ktoré sa dajú chytiť oveľa ľahšie ako králik). Príkladom úspešného odstránenia ekologického problému premysleným zavlečením nového druhu, je introdukcia niekoľkých druhov chrobákov spracujúcich kravský trus. V Austrálii k nemu museli pristúpiť potom, čo sa ukázalo, že miestne druhy špecializované na suchý trus vačkovcov nie sú schopné oveľa vlhčí trus dobytka spracovať dostatočne rýchlo, čo viedlo k enormnému premnoženiu múch a ďalších hmyzoidov, ktorých larvy sa v truse vyvíjajú.

Dôvody zatiahnutia[upraviť | upraviť zdroj]

K hlavným dôvodom zavlečenia patria kolonizácia Európanmi, záhradníctvo a poľnohospodárstvo a náhodný transport. Pri kolonizácii Európanmi boli na mnohé miesta zavlečené invázne druhy. Mnohé druhy boli zavlečené do nových oblastí ako okrasné rastliny, poľnohospodárske plodiny, trávy pastvín a pod. Náhodne sú zavliekané semená burín, ktoré sú zožaté spolu s komerčnými semenami a zasiate v nových oblastiach; loďami a lietadlami sú zavliekané napr. krysy, hmyz. Premiestňovaním nepôvodných druhov sa môžu šíriť aj parazity a choroby. Len niektoré zavlečené druhy sa stávajú inváznymi.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. InterActive Terminology for Europe, [cit. 2011-07-27]. Dostupné online.
  2. Boiga irregularis [online]. The Global Invasive Species Database, [cit. 2012-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  3. Finding a successful solution to Europe’s invasive weeds [online]. CABI, [cit. 2012-06-13]. Dostupné online. (anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Invazivni druh na českej Wikipédii.