Iskerník prudký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Iskerník prudký
Iskerník prudký
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Krytosemenné Angiospermae
Oddelenie magnóliorasty Magnoliophyta
Trieda (classis) dvojklíčnolistové Dicotyledonae
Rad (ordo) Iskerníkotvaré Ranunculales
Čeľaď (familia) Iskerníkovité Ranunculaceae
Rod (genus) Iskerník Ranunculus
Druh (species) Iskerník prudký Ranunclulus acris
Vedecký názov
Ranunclulus acris
Linnaeus

Iskerník prudký (Ranunculus acris) je jedovatá rastlina z čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae).

Iskerník prudký je väčšinou rozkonárená bylina s výškou do 1 metra. Vďaka väčšiemu vzrastu ho možno odlíšiť od niektorých podobných zástupcov tohto rodu, ktoré majú väčšinou menšiu výšku, napríklad iskerník hľuznatý (Rannunculus bulbosus), iskerník plamenný (Rannunculus flamula) alebo iskerník roľný (Rannunculus arvensis).

Je charakteristický žltými, iskrivo lesklými kvetmi a strihanými listami. Na rastline sa nachádzajú prízemné aj stonkové listy, pričom prízemné sú bohatšie strihané, päť až sedem klanné. So vzrastajúcou výškou na stonke sa tvar listov mení. Stonkové listy sú sediace a smerujú nahor. Z rubovej strany majú listy svetlejšiu farbu. Kvety sú obojpohlavné a pravidelné, prítomné sú kalištné lístky (5) aj korunné lupienky (5). Kvet obsahuje veľký počet tyčiniek, piestik tiež zrastá z veľkého poštu plodolistov. Vo väčších počtoch kvety vytvárajú veľkú, voľnú, riedku metlinu. Kvitne od mája do októbra. Plodmi sú nažky s ohnutým zobáčikom.

Rastie najmä na lúkach často vo veľkých počtoch, ale možno ho nájsť aj na iných miestach od nížin až po subalpínsky stupeň, pričom preferuje vlhkejšie, dusíkaté a hlinité pôdy. Na území Slovenska patrí medzi najrozšírenejšie druhy tohto rodu. Patrí medzi trvalé rastliny.

Toxicita[upraviť | upraviť zdroj]

Celá rastlina obsahuje ranunkulín, ktorého enzymatickým štiepením vzniká toxický protoanemonín. Protoanemonín má dráždivé účinky na pokožku a sliznice, spôsobuje vznik pľuzgierov. Zároveň pôsobí tlmivo na centrálnu nervovú sústavu, čo môže viesť až k zástave dýchania. Obsahuje aj jedovaté saponíny. Napriek tomu, že sušením rastliny jej toxicita prudko klesá, nie je vhodná ako prímes kŕmneho sena.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]