José Rizal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
José Rizal
José Rizal
filipínsky spisovateľ a lekár

Narodenie 19. jún 1861
Calamba City, Luzon
Úmrtie 30. december 1896 (35 rokov)
Manila

José Protacio Rizal Mercado y Alonso Realonda (* 19. jún 1861, Calamba City, Luzon – † 30. december 1896, Manila) bol filipínsky spisovateľ, národovec, lekár a slobodomurár, ktorého život a literárne dielo predstavovalo inšpiráciu pre filipínske hnutie za nezávislosť vrátane Katipunanu. Je národným hrdinom Filipín.

Vycestoval do Belgicka, Anglicka, Francúzska, Hongkongu, Japonska, Švajčiarska, Španielska, Rakúsko-Uhorska a USA. Tiež žil nejakú dobu v Nemecku. Vo Wilhelmsfelde neďaleko Heidelbergu je jeho pomník. Ilustroval detské knihy v Ulme, okrem iného "Príbehy Maxa a Moritza". Priatelil sa s jedným z najlepších znalcov Filipín, Ferdinandom Blumentrittom z Litoměřic a v roku 1887 sa stal členom berlínskej spoločnosti pre antropológiu, etnológiu a prehistóriu.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako siedmy z jedenástich detí Francisca Rizala Mercado a Teodory Alonsovej. Bol považovaný za čínskeho mestica, pretože bol potomkom v piatej generácii Dominga Lam-co. Ten sa odsťahoval z provincie Fujian v Číne na konci 17. storočia na Filipíny a vzal si čínsku miešanku Inez de la Rosa. Usadil sa a podnikal ako obchodník. Lam-co si musel kvôli dekrétu generálneho guvernéra vybrať španielske priezvisko a vybral si "Mercado", čo znamená "trh". Rizalova matka Teodora bola dcéra Lam-coovej vnučky (Brigida de Quintos) a španielsko-filipínskeho mestica (Lorenzo Alberto Alonso).

Odvtedy rodina žila pod priezviskom Mercado. José Rizal si toto priezvisko nechal až do zápisu na Ateneo Municipal de Manila. Potom, čo sa jeho starší brat, Paciano Rizal Mercado, dostal do problémov so španielskou koloniálnou vládou, presvedčil svojho mladšieho brata, aby si ako priezvisko nechal iba "Rizal" a nevzbudzoval pozornosť úradov.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Rizal odišiel do Manily, kde študoval na Ateneo Municipal de Manila (teraz Ateneo de Manila University) a kde v roku 1877 získal titul bakalára umenia. Pokračoval v štúdiu na rovnakej škole v odbore zememerač a zároveň sa zapísal na University of Santo Tomas na literatúru a filozofiu. Keď sa dozvedel, že jeho matka oslepla, rozhodol sa študovať medicínu, ale zanechal štúdia, pretože sa cítil diskriminovaný kňazmi na univerzite. Ukončil štúdium medicíny až na Universidad Central de Madrid v Španielsku. Potom sa presťahoval do Paríža a špecializoval sa na oftalmológiu. Odsťahoval do Heidelbergu, kde praktikoval ako zamestnanec renomovaného lekára Otta Beckera.

Rizal bol prijatý k slobodomurárom v roku 1884, jeho lóža bola Acacia č.9 v Madride.[1][2] V roku 1892 založil filipínsku lóži La Liga Filipina.[3]

Literárne dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná doska, Berlín

Rizalove knihy, predovšetkým jeho najslávnejšie dielo "Noli me tangere" (Nedotýkaj sa ma), ktorá bola vydaná v Berlíne, obsahujú kritiku vládnuceho spoločensko systému a predovšetkým zneužívanie moci rímskokatolíckou cirkvou a španielskymi kňazmi a mníchmi. V "Noli me tangere" je korupcia, zaberanie pôdy a dokonca aj sexuálne zneužívanie domorodých žien vykonávané španielskymi mníchmi. Vo svojom druhom dramatizovanom diele "El Filibusterismo" (Vzbura), ktoré nadväzuje na prvú knihu a bolo vydané v Belgicku, navádza k odporu proti španielskej nadvláde. Jeho práce boli na Filipínach zakázané.

Bol popredným členom propagandistického hnutia filipínskych študentov v Európe a prispieval do novín La Solidaridad politickými článkami. Okrem iného žiadal, aby sa Filipíny stali španielskou provinciou so zastúpením v španielskom parlamente, výmenu španielskych kňazov za domorodých, slobodu prejavu a zhromažďovania a rovnosť pred súdom pre Filipíncov. V roku 1892 sa vrátil na Filipíny a založil reformnú Liga Filipina, ktorá bola okamžite zrušená španielskym guvernérom.

Diela "Noli me tangere" a "El Filibusterismo" boli preložené básnikom Patriciom G. Marianom 17 až 20 rokov po Rizalovej smrti do tagalštiny a sprístupnené tak veľkej časti populácie.[4]

Vyhnanstvo a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku svojich politických aktivít bol postavený pred súd. Najprv bol odsúdený do exilu v Dapitane v provincii Zamboanga del Norte (Mindanao). Tu postavil školu a nemocnicu. Pre obyvateľstvo tiež skonštruoval vodovod. Po odpykaní trestu v roku 1896 sa prihlásil ako dobrovoľný lekár do španielskych jednotiek na Kube a bol mu povolený odchod. Súčasne však vypukla filipínska revolúcia. Bol zatknutý na palube lodi v Barcelone a vrátený na Filipíny. Bol odsúdený za podnecovanie a zradu aj napriek tomu, že nebol osobne zapojený do hnutia Katipunan.

30. decembra bol Rizal na Bagumbayane v Manile popravený. Deň pred smrťou zmenil v liste s odsúdením svoj ​​pôvod z "čínsky mestic" na "domorodca". Napísal tiež báseň "Mi ultimo adios", ktorú tajne vyniesla jeho sestra. Báseň sa stala inšpiráciou pre revolucionárov.

Pamätník v Manile

Pamätníky[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste Rizalovej popravy stojí pamätník od švajčiarskeho sochára Richarda Kisslinga s nápisom: "I want to show to those who deprive people the right to love of country, that we indeed know how to sacrifice ourselves for our duties and convictions; death does not matter if one dies for those one loves - for his country and for others dear to him."

V roku 1972 bola na jeho pamiatku vyrazená mince o hodnote 1 pisa.

Manilská pevnosť Fuerza de Santiago z obdobia španielskej kolonizácie, kde bol Rizal väznený, je teraz premenená na múzeum. Medzi exponátmi sú napríklad texty básne Mi ultimo adios v niekoľkých jazykoch. Väzenie bolo zachované a je možné ho navštíviť. V Dapitan City bol 23. apríla 2000 založený Jose Rizal Memorial Protected Landscape; zahŕňa dom v ktorom Rizal býval počas vyhnanstva.

30. december bol na jeho počesť vyhlásený národným sviatkom Filipín.

Jeho meno nesú dve univerzity: José Rizal University v Mandaluyong City[5] a Jose Rizal Memorial State University v Dapitan City.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. . Dostupné online.
  2. Robert A. Minder: Freimaurer Politiker Lexikon, Studienverlag; strana 292, Innsbruck 2004, 350 S., ISBN 3-7065-1909-7
  3. Robert A. Minder: Freimaurer Politiker Lexikon, Studienverlag; strana 292, Innsbruck 2004, 350 S., ISBN 3-7065-1909-7
  4. Životopis Patricia G. Mariano
  5. Homepage José Rizal University
  6. Homepage Jose Rizal Memorial State University
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku José Rizal na nemeckej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bernhard Dahm: José Rizal, Der Nationalheld der Filipinos. Muster-Schmidt, Göttingen, Zürich 1989, ISBN 3-7881-0134-2. (Persönlichkeit und Geschichte. diel 134.)
  • Donko, Wilhelm: "Österreich-Philippinen 1521-1898 - Österreichisch – philippinische Bezugspunkte, Beziehungen und Begegnungen während der Zeit der spanischen Herrschaft", Verlag epubli.de GmbH, Berlin 2011 ISBN 978-3-8442-0853-5

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]