Kaguya (sonda)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
2007-039A – Kaguya
Prevádzkovateľ: JAXA
Výrobca: JAXA
Typ misie: mesačná sonda
Dátum štartu: 14. september 2007
Kozmodróm: Tanegašima
Nosná raketa: H-IIA
NSSDC ID: 2007-039A
Kat. číslo: 32054
Hmotnosť: 1 984 kg
uprav

Kaguya (po japonsky かぐや, predtým známa ako SELENE) bola dlho pripravovaná mesačná sonda japonskej agentúry JAXA. Bola vypustená v roku 2007, pričom v tom čase išlo o najkomplexnejšiu misiu na prieskum prirodzeného satelitu Zeme od čias projektu Apollo. Primárna misia pôvodne plánovaná na jeden rok bola predĺžená až do júna 2009 a počas tohto obdobia sonda veľmi presne zmapovala povrch Mesiaca, získala podrobné topografické a gravitačné merania a preštudovala podpovrchovú štruktúru ako aj tenkú atmosféru nášho satelitu.

Pomenovanie sondy[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda bola až do júna 2007 oficiálne označovaná ako SELENE (skratka z angl. SELenological and ENgeneering Explorer, Lunárny a inžiniersky prieskumník) teda menom gréckej bohyne mesiaca. Spolu s presným určením dátumu štartu však bola premenovaná na Kaguya, čo je meno japonskej rozprávkovej princezny, ktorá prišla na Zem z Mesiaca.[1]

Prístroje na palube[upraviť | upraviť zdroj]

Štart sondy Kaguya
  • terénna kamera (Terrain Camera TC) – rozlíšenie až 10 m/px
  • röntgenový fluorescenčný spektrometer (X-Ray Flourescence Spectrometer XRS)
  • lunárny magnetometer (Lunar Magnetometer LMAG)
  • spektrálny profilovač (Spectral Profiler SP) – rozlíšenie 562m×400m/px)
  • mnohopásmový zobrazovač (Multi-band Imager MI) – rozlíšenie vo viditeľnom svetle 20 m/px, v infračervenom 62 m/px
  • kamera s vysokým rozlíšením (High Definition Television Camera HDTV)
  • laserový výškomer (Laser Altimeter LALT)
  • lunárny radar (Lunar Radar Sounder LRS)
  • gama spektrometer (Gamma-Ray Spectrometer GRS)
  • spektrometer nabitých častíc (Charged Particle Spectrometer CPS)
  • plazmový analyzátor (Plasma Analyzer PACE)
  • zobrazovač vrchnej atmosféry a plazmy (Upper Atmosphere and Plasma Imager UPI)
  • rádiový vysielač (Radio Science)

Sonda má na svojej palube aj dva subsatelity - Okina a Ouna, ktoré sa oddelujú na obežnej dráhe Mesiaca a ktoré majú zabezpečiť spojenie Zeme so sondou Kaguja aj vtedy, keď je na odvrátenej strane Mesiaca. Oba subsatelity zároveň doplňujú niektoré vedecké merania z Kaguje.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Kaguja odštartovala 14. septembra 2007 z kozmodrómu Tanegašima pomocou nosnej rakety H-2A. Spočiatku bola navedená na vysoko eliptickú obežnú dráhu Zeme, po korekciách dráhy úspešne prešla 3. októbra na selenocentrickú obežnú dráhu. 9. októbra sa od Kaguje oddelil subsatelit Okina a 12. októbra ho nasledoval subsatelit Ouna. Po ukončení skúšok všetkých systémov sondy zahájila Kaguja 21. decembra pravidelné vedecké merania. Kaguja zanikla 10. júna 2009, pričom narazila na mesačný povrch na mieste o súradniciach 65.5° j.š. a 80.4° v.d.

Subsatelit Okina zanikol nárazom o mesačný povrch už 12. februára 2009, Ouna by mala byť stále na orbite.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Moon Daily: Japan To Launch Lunar Orbiter On August 16