Kamenný potok (prítok Zubáka)
| Kamenný potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Púchov |
| Obce | Lednica, Horná Breznica |
| sútok zdrojníc | |
| - poloha | Krásna |
| - výška | 497 m |
| - súradnice | 49°07′20″S 18°13′22″V / 49,1223°S 18,2229°V |
| Ústie | Zubák |
| - poloha | Horná Breznica |
| - výška | 344 m |
| - súradnice | 49°06′57″S 18°14′52″V / 49,1157°S 18,2477°V |
| Dĺžka | 2,3 km |
| Rád toku | V. |
| Číslo hydronyma | 4-21-08-2664 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kamenný potok[1] je potok v regióne Horné Považie, na území obcí Lednica a Horná Breznica v okrese Púchov v Trenčianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Biele Karpaty a ústi do Zubáka v povodí Váhu. Má dĺžku 2,3 km a je tokom V. rádu.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Vzniká sútokom dvoch zdrojníc v 497 m n. m. v severovýchodnej časti územia obce Lednica v zmiešanom lesnom extraviláne a poľnohospodárskom extraviláne v pasienku Krásna. Zdrojnica pritekajúca zo severu pramení v 658 m n. m. Zdrojnica pritekajúca zo západu pramení v lese aj pasienku Za Kamennou horou v 640 m n. m.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Tečie od sútoku zdrojníc zmiešaným lesným extravilánom a poľnohospodárskym extravilánom juhovýchodným smerom, obmýva severovýchodné svahy vrchu Kamenná hora, po krátkom cca 500 m úseku v 447 m n. m. opúšťa územie obce Lednica a vteká na územie Hornej Breznice v okrese Púchov, pravým brehom obmýva les Hajnušová a poniže pasienok Dedová, ľavým brehom obmýva les Drapy, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, preteká cez pole Zádedová, na hornom (severnom) okraji intravilánu obce Horná Breznica v 344 m n. m. ústi do vodného toku Zubák ako jeho pravostranný prítok[2]. Nachádza sa v okrese Púchov v Trenčianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Biele Karpaty a na rozhraní ich podcelkov Vršatské bradlá a Kobylináč.[3][4] Nemá prítoky.[5]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov potoka má pôvod v charakteristickom dne toku, ktoré je budované v skalnatom, kamenistom podloží. Porovnaj aj toponymá z priestoru potoka: vrch Kamenná hora, les aj pasienok Za Kamennou horou. Z podstatného mena kameň po rozšírení o adjektívnu príponu -ný s významom niečo z kameňa alebo kamenný prírodný úkaz a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kamenný potok s významom potok v skalnatom teréne, v teréne pokrytom kamením ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6][7]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 2007[8]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Kamenný potok nie je jedinečným hydronymom. V priestore Slovenska je 27 potokov so štandardizovaným názvom Kamenný potok (január 2023).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2023-01-05.
- ↑ Geografické názvy okresu Považská Bystrica A39 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1832/1994 z 23.6.1994. 93 s. S. 29, 42, 43, 71, 72, 74, 75, 84-86. ISBN 80-85672-17-0.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-01-02
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 102, 103, 167, 173, 202. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Kamenného potoka (prítok Zubáka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2023-01-03].
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 84. Dostupné online [4] [cit. 2022-12-31.]
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1 a 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. S. 44. Dostupné online [5] Archivované 2021-11-19 na Wayback Machine [cit. 2023-01-06.].