Kanálový varný reaktor s uránovo-grafitovým moderátorom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kanálový varný reaktor s uránovo-grafitovým moderátorom alebo uránovo-grafitový varný reaktor kanálového typu alebo hovorovo reaktor RBMK (z rus. reaktor boľšoj moščnosti kipjaščij (alebo ...kanaľnyj)) je druh jadrového reaktora. Moderátorom je grafit, má ľahkovodné chladenie. Medzi jeho prednosti patrí, že môže pracovať aj s neobohateným uránom, a tak sa môžu ušetriť náklady na drahé procesy obohacovania uránu.

Dnes sa už nevyrába, ale dodnes je v prevádzke v Rusku.

26. apríla 1986 došlo k havárií práve na tomto druhu jadrového reaktora v Černobyle. Táto havária je dnes známa ako Černobyľská havária. Dnes už sú Černobyľské reaktory odstavené. Práve táto havária ma za následok medzinárodný tlak na Rusko aby tento druh reaktorov odstavilo.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Schéma jadrového reaktora typu RBMK

Reaktor RBMK je kanálový reaktor veľkého výkonu. Je charakteristicky tým, že palivové članky sú uložené v samostatných kanáloch. Do týchto kanálov sa čerpá voda, ktorá sa teplom z jadrovej reakcie premieňa na paru a prúdi do turbín. Po ochladení sa vracia späť do reaktora hnaná čerpadlami. Voda primárne pôsobí ako chladivo a médium na prenos energie, nie ako moderátor jadrovej reakcie. Na to slúžia grafitové obaly - grafitové vnútro reaktora. Na reguláciu výkonu sú použité riadiace tyče (zložené z bóru a uhlíka), ktoré sa do reaktora zasúvajú a pohlcujú neutróny - tým sa znižuje reaktivita. Tento typ reaktora má však pri niektorých špecifických podmienkach kladnú hodnotu reaktivity, čo znamená, že reaktor môže zvyšovať svoj výkon bez zásahu z vonka. Voda sa mení na paru a prestáva pohlcovať neutróny - reakcia sa rozbieha, teplota stúpa, a viac vody sa mení na paru.

Počet palivových kanálov je 1693 a sú spriahnuté do viacerých uzavretých blokov. Toto riešenie však prináša zväčšenie rozmerov reaktora - priemer cca. 12 m a výška cca. 7 m. Rozloženie neutrónového výkonu po priereze môže takto výrazne kolísať. Naopak, výhodou tohto reaktora je, že pri výmene paliva nie je potrebná kompletná odstávka. Vyhorené palivové tyče sa vytiahnu z reaktora a nahradia sa novými. Ďalšia výhoda je, že reaktor je tzv. plodivého typu, čiže pri reakcii vzniká plutónium, ktoré sa z vyhorených tyčí extrahuje. Navyše sa môže ako palivo použiť aj neobohatený urán 238.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]