Kanárska doga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kanárska doga
Dogo Canario bearb.jpg
Krajina pôvodu Španielsko
FCI kód 2/2.1/346
Štandardy AKC, FCI
Výška 52-63 cm (suky)
54-65 cm (psy)
Hmotnosť 38-48 kg
Pôvodné určenie lovecký, strážny, vojnový pes
Terajšie určenie rodinný, športový, strážny pes
Názov v krajine pôvodu Perro de Presa Canario
Synonymá Alano, Alans, Presa Canario, Dogo Canario
Zaužívaná skratka PPC
Zoznam psích plemien
Black Paw.svg Psí portál

Kanárska doga, pôvodne Perro de Pressa Canario je plemeno psa pochádzajúce zo Španielska predbežne uznané od roku 2001 v FCI v skupine 2 (molosy) pod číslom 346.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Ako názov plemena napovedá, bola kanárska doga vyšľachtená na Kanárskych ostrovoch z pôvodných plemien nachádzajúcich sa v týchto zemepisných šírkach a psov typu mastif, ktorých privážali na ostrovy obchodníci z Anglicka. Išlo o stredne veľké, mohutné avšak temperamentné psy. Slúžili na ochranu dobytka pred dravcami a tiež stráženie majetku a ochranu majiteľa. Pomáhali tiež na jatkách ovládať dobytok[1].

Prvé dochované zobrazenia kanárskych psov pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Nešlo o výstavné ale o pracovné plemeno, ktoré v bolo v tej dobe používané na psie zápasy. V 30. rokoch 20. storočia boli psie zápasy zakázané rovnako ako chov Perro de Presa Canario. Ilegálne sa zápasilo aj naďalej, tento zákaz však zapríčinil rapídny pokles výskytu tohto plemena. Vďaka chovateľom, ktorí sa v 70. rokoch 20. storočia snažili obnoviť túto skupinu národných psov, záujem o kanársku dogu začal znovu narastať.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Kanárska doga je molos strednej veľkosti, dosahujúci hmotnosť 60kg. Má harmonickú, robustnú stavbu tela jemne obdĺžnikového tvaru, pričom trup je dlhší ako výška psa v kohútiku. Má hlboký a široký hrudník. Mohutná lebka je pokrytá silnou voľnou kožou. Stredne veľké, po stranách visiace uši sa zvyknú kupírovať, u nás sa však od týchto praktík upúšťa. Plemeno sa vyznačuje silnými zubami nožnicového skusu, ktoré sú schopné vyvinúť veľký tlak. Schopnosť nekompromisného zákusu získala kanárska doga po predkoch, ktorých ľudia využívali na lov veľkej zveri.

Kanárska doga má krátku, priliehavú, na dotyk drsnú srsť. Vyskytuje sa v žíhanej, pieskovej, zlatej alebo čiernej farbe. Na niektorých častiach tela sú prípustné biele znaky.

Temperament[upraviť | upraviť zdroj]

Kanárska doga patrí k dominantným až agresívnym plemenám a v rukách nezodpovedného chovateľa sa môže stať pre svoje okolie nebezpečnou. Temperament psa závisí aj od toho, z akého chovu jedinec pochádza. Záujemca o plemeno by si mal preveriť povahy rodičov šteňaťa, ktoré hodlá kúpiť.

Plemeno patrí k pomerne dobre ovládateľným, začiatočníci by mali svojho psa cvičiť pod vedením skúseného výcvikára. Bez výcviku majiteľ ťažko ovládne dospelého jedinca vážiaceho do 60kg. Kanárska doga zvláda aj výcvik obrany.

Zdravie[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže ide o molosa, vyskytuje sa u kanárskej dogy dysplázia bedrového kĺbu [2]. Medzi ďalšie ochorenia patrí luxácia pately, epilepsia, osteochondrodysplázia, demodikóza a kryptorchizmus[3].

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Vidieť dnes kanársku dogu strážiť dobytok je vzácne, je však výborný strážca majetku a osôb. Stráži nielen priestor, v ktorom sa pohybuje, ale aj zverené veci. Patrí však k plemenám s krátkou srsťou bez podsady a preto nie je v našich zemepisných šírkach uspôsobená na celoročný pobyt vonku. Ak má strážiť objekt v zime vonku, potrebuje dobre zateplenú búdu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Uher, Vladimír: Historie a současnosť rasy. In: Moloss Special. č. 3, 2005
  2. Perro de Presa Canario FAQ. Dogo Canario Club Of America
  3. Health Issues. Dogo Canario Club Of America

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]