Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nemocnica svätého Cyrila a Metoda

Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava je klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Sídli v Nemocnici svätého Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave. [1]

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Klinika má dvanásť ambulancií:[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá organizácia otorinolaryngológie v Bratislave vznikla po založení Univerzity Komenského v roku 1919. Rektorom univerzity sa stal Kristián Hynek. Podľa zákona o vytvorení univerzity sa mali vybudovať štyri fakulty, pričom lekárska vznikla ako prvá. Jej prvý dekan Gustáv Müller angažoval osem profesorov z Karlovej univerzity, ktorých prezident Tomáš Garrigue Masaryk vymenoval za prednostov kliník. Spolu s nimi prišlo aj viacero asistentov.[3] Žiaden z českých profesorov však nebol odborníkom na otológiu a rinolaryngológiu, preto ani pre tieto odbory nevznikli samostatné kliniky.

Najmodernejšou nemocnicou na Slovensku bola v tom čase Krajinská nemocnica na Mickiewiczovej ulici, stala sa učebnou bázou pre Lekársku fakultu UK. Pôvodne mala päť oddelení a 250 lôžok. V letnom semestri školského roka 1919/1920 sa dekan Gustáv Müller pokúsil získať pre fakultu renomovaných odborníkov na otológiu a rinolaryngológiu – docenta Přecechtěla a docenta Ningra, ktorí však ponuku odmietli. Profesorský zbor sa preto rozhodol zriadiť miesto "asistenta pre otológiu" v rámci Chirurgickej kliniky a "asistenta pre rinolaryngológiu" na Internej klinike. Tieto pozície získali asistenti Pavel Záviška (* 1880) a Bedřich Wiškovský (* 1891).[3]

V roku 1920 vznikla otologická ambulancia, ktorej vedením bol poverený Záviška[3] V roku 1921 bola zriadená rinolaryngologická ambulancia, ktorú viedol Wiškovský.[3] Wiškovský získal titul za docenta rinolaryngológie v roku 1923, Záviška sa stal docentom otológie v roku 1924. Obaja absolvovali študijné pobyty na viacerých klinikách v Česku a zahraničí. Rinolaryngologická klinika vznikla roku 1928, Otologická klinika roku 1932, Wiškovský a Záviška sa stali ich prednostami.[3]

Profesori Wiškovský a Záviška sa postupne vypracovali na kvalitných odborníkov, ich vedecké práce boli uverejňované aj v zahraničných časopisoch. Vychovali množstvo študentov, ktorí neskôr založili nové otorinolaryngologické pracoviská na Slovensku, napr. Dr. Siváka, prof. Dr. Šustera, primára Dr. Bányaia, primára Dr. Goldu, primára Dr. Puskailera, primára Dr. Bečera, primára Dr. Jenkovského, Dr. Fursta, Dr. Janotu.[3]

Vzhľadom na politickú situáciu v roku 1938 odišiel profesor Záviška do Brna a v roku 1939 musel odísť profesor Wiškovský do Prahy. Ich nástupcom sa stal MUDr. Sivák, ktorý sa v roku 1940 habilitoval z rinolaryngológie a roku 1941 z otológie. Pod jeho vedením v roku 1940 nastalo spojenie kliník do otorinolaryngologickej kliniky.[3]

V roku 1945 bol vedením Otorinolaryngologickej kliniky poverený Dr. Klaučo, ktorý však zastával aj politické funkcie a v roku 1946 požiadal preto o uvoľnenie. Na svoje miesto navrhol Dr. Lajdu. Ten o rok neskôr získal titul docent, absolvoval študijné pobyty v Prahe, Brne, Zürichu a Berne. V roku 1951 bola klinika premiestnená z priestorov Štátnej nemocnice do sanatória Charitas na Zochovej ulici, zvýšil sa tým počet lôžok a zlepšili pracovné podmienky.[3]

V roku 1967 bol docent Lajda vymenovaný za profesora. Je autorom viacerých otorinolaryngologických publikácií. V roku 1974 ho vo funkcii nahradil Prof MUDr. Jozef Strelka CSc., autor prvých vysokoškolských skrípt o otorinolaryngológii. Po jeho odchode do dôchodku v roku 1986 sa stal prednostom kliniky Anton Molnár, ktorý v rokoch 19881989 pôsobil aj ako minister zdravotníctva SSR. V roku 1990 sa stal prednostom kliniky Prof. MUDr. Juraj Klačanský, CSc., od roku 1992 ju vedie Prof. MUDr. Milan Profant, CSc.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Univerzitná nemocnica Bratislava, [cit. 2016-06-27]. Dostupné online.
  2. Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LF UK a UNB, [cit. 2016-06-27]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LF UK a UNB, [cit. 2016-06-27]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]