Kozmos (program)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Družica Kozmos 97

Program Kozmos sú sovietske a neskôr ruské umelé družice Zeme. Prvú zo série Kozmos vypustili 16. marca 1962 a do februára 1987 ich štartovalo 1816. Program družíc Kozmos je veľmi rozmanitý, zahŕňa vedecký výskum blízkeho okolia Zeme a mimozemských objektov, výskum hornej atmosféry, registráciu hustoty elektrónov v ionosfére, výskum nízkoenergetického korpuskulárneho žiarenia Slnka, radiačných pásov Zeme a ich zmien v závislosti od slnečnej aktivity, primárnej zložky kozmického žiarenia, registráciu magnetického poľa Zeme v rôznych výškach a geografických šírkach a zmeny magnetického poľa s výškou, výskum intenzity a zložiek Röntgenového žiarenia Slnka a hviezd, zloženia atmosféry, hustoty a výskytu meteoroidov a ich rozloženia v okolí dráhy Zeme, meteorologické výskumy a meteorologickú službu, navigačnú službu, technologické experimenty, biologické experimenty, technické problémy zdokonaľovania riadenia kozmických lodí, orientácie v priestore, overovanie nových typov kozmických lodí, preskúšavanie automatického spájania lodí na obežnej dráhe, ich manévrovania a pristávania, spojovú službu, navigáciu a iné. Často boli pod názvom Kozmos vypúšťané kvôli utajeniu aj rôzne vojenské satelity, prípadne kvôli zamaskovaniu zlyhania neúspešné satelity iných programov (napr. planetárne sondy, ktoré sa nepodarilo z orbity Zeme naviesť na medziplanetárnu dráhu). Vzhľadom na veľkú rozmanitosť dráh družíc série Kozmos nemožno uviesť typické parametre, pretože pre určité programy sa vypúšťali družice tvoriace skupinu s podobnými parametrami. Od rozpadu Sovietskeho zväzu sú pod označením Kozmos vypúšťané výlučne vojenské satelity.

Znaky družíc typu Kozmos[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným znakom skupín družíc Kozmos, je sklon dráhy, podľa ktorého možno rozoznať skupiny so sklonmi: 65°, 52°, 49°, 56°, 69-73°, 71°, 74°, 62.5°, 81°, 82°, 50°. Družice Kozmos slúžili aj ako prototypy kozmických lodí s posádkou (napr. Kozmos 47 so sklonom 65° bol prototypom kozmickej lode Voschod 1 a Kozmos 57 prototypom Voschodu 2, ďalšie 140, 154, 186, 188, 212, 213, 228, 238, 280, 300, 305 boli prototypmi prvej série kozmických lodí Sojuz) i účelových družíc (napr. prototypmi družíc Molnija boli Kozmos 41, 174 a 260 a meteorologických družíc Meteor boli družice 44, 45, 112, 122). Hmotnosť družíc Kozmos bola 400 až 6 500 kg. Testovacie družice Kozmos štartovali vo všeobecnosti z kozmodrómu Bajkonur. Sklon 65° sa zvolil pri prvých štartoch s posádkou (výlučne z Bajkonuru) preto, lebo pri ňom majú družice maximálny čas letu nad územím (bývalého) ZSSR. Kozmos s vedeckovýskumným programom štartovali spravidla z kozmodrómu Kapustin Jar so sklonom 49°, čo umožňovalo maximálne využiť zemskú rotáciu pri dosiahnutí kozmickej rýchlosti družice. Družice Kozmos so špeciálnym poslaním, napr. na výskum polárnych žiar, alebo komunikačné a meteorologické družice štartovali z kozmodrómu Plesetsk so sklonom 81° alebo 82°. Sklon 52° mali prototypy kozmických lodí Sojuz aj družice, z ktorých štartujú kozmické sondy k Mesiacu a planétam, a niektoré družice s excentrickými dráhami.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.