Kretzulescov kostol
| Kretzulescov kostol | |
| pravoslávny kostol | |
 celkový pohľad na Kretzulescov kostol
| |
| Štát |  Rumunsko
|
|---|---|
| Historická krajina | Valašsko |
| Župa | Bukurešť |
| Mesto | Bukurešť |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - pravoslávne kresťanstvo | Rumunská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 44°26′17″S 26°05′48″V / 44,438086°S 26,096639°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet veží | 2 |
| Štýly | brankovanský, neoklasicizmus |
| Výstavba | 1720 - 1722 |
| - dokončenie | 30. september 1722 |
  Rumunsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Kretzulescu Church | |
| Webová stránka: https://www.crestinortodox.ro/biserici-manastiri/mitropolia-munteniei-dobrogei/biserica-kretzulescu-cretulescu-68177.html | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kretzulescov kostol (rum. Biserica Kretzulescu alebo Biserica Crețulescu) v Bukurešti je pravoslávny kostol, postavený v brankovanskom slohu, zo začiatku 18. storočia, nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Bukurešť vo Valašsku v Rumunsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a patrí medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky Bukurešti. Zároveň budova patrí k najvýznamnejším a najkrajším predstaviteľom tzv. brankovanského architektonického slohu.[1][2][3][4][5]
Charakteristika a dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
História výstavby Kretzulescovho kostola siaha do 14. augusta 1714, kedy bol v Istanbule popravený sťatím rumunský princ Constantin Brâncoveanu s časťou rodiny, pričom jeho dcéra Safta a jej muž bojar Iordache Kretzulescu boli prinútení pri poprave asistovať a až do roku 1718 boli držaní v zajatí. Po návrate zo zajatia dali postaviť na mieste pôvodného dreveného kostola v rokoch 1720 - 1722 nový kostol ako súčasť väčšieho komplexu, kde sa okrem budovy chrámu nachádzalo aj pohostinstvo, obchody, obytné a administratívne budovy.[5][4][3][1][2] O architektoch, prípadne staviteľoch budovy sa nedochovali žiadne záznamy.[1] Pohostinstvo aj ostatné budovy boli využívané hojne aj pocestnými, keďže toto centrum ležalo pri hradbách pri vstupe do mesta na jeho severnej hranici. Neskôr boli všetky budovy okrem kostola zbúrané za účelom výstavby kráľovského paláca.[2]
Kostol bol venovaný a zasvätený pamiatke popraveného princa Constantina Brâncoveanua, Zosnutiu Bohorodičky ako aj archanjelom Michalovi a Gabrielovi.[1][2][3][5]
Prvá oprava kostola prebiehala v roku 1815.[3] V roku 1838 bola veža chrámu poškodená zemetrasením a následne bola budova rodinou Kretzulescových čiastočne opravená. O dva roky neskôr v roku 1840 postihlo chrám ďalšie zemetrasenie a následné opravy prebehli v roku 1859 - 1860. Na oprave sa podielal viedenský architekt Lipizer a jeho vplyvom sa chrám posunul od brankovanského slohu a budova získala prvky neoklasicizmu. Počas rekonštrukcie boli reštaurované aj maľby v interiéri kostola maliarom Gheorgheom Tattarescuom. Vonkajšie steny kostola boli namaľované na bielo. V roku 1859 bola ku kostolu aj pristavaná drevená veža, ako náhrada za kamennú kostolnú vežu, ktorá spadla pri zemetrasení v roku 1838.[1][5][2][3][4]
V rokoch 1935 - 1936 prebehla ďalšia reštaurácia chrámu, ktorá budove čiastočne vrátila pôvodný vzhľad. počas tejto reštaurácie, ktorú mali na starosti architekti Stefan Bals a Emilian Miclescu sa napríklad znovuotvorila veranda a drevená veža bola nahradená kamennou.[2][3][4][5]
V roku 1940 bola budova poškodená zemetrasením a následne opravená a chrám musel v rokoch 1942 - 1943 prejsť masívnymi opravami. Ďalšie zemetrasenie poškodilo kostol v roku 1977 a exteriér ako aj interiér kostola museli byť opäť opravené.[5][2][4]
Kostol fungoval až dor roku 1986, kedy sa v ňom prestali konať bohoslužby a kostol bol pre verejnosť zatvorený až do roku 1990.[5]
Počas udalostí v roku 1989, ktoré viedli ku zmene spoločenských pomerov v Rumunsku bol kostol poškodený streľbou a poškodené tehly boli neskôr vymenené. Tieto opravy prebiehali na základe iniciatívy popa Vasileho Raducaa.[5][2]
Zatiaľ posledná reštaurácie budovy sa začala v roku 1996 a trvala až do roku 2003 a boli pri nej čiastočne obnovené pôvodné fresky.[1][2]
Chrám je postavený v tzv. typickom rumunskom Brankovanskom slohu, ktorému sa hovorí aj valašská či rumunská renesancia. Budova kostola je postavená v tvare kríža, s jednou loďou a dvomi vežami z ktorých jedna je zvonicou a nachádza sa nad nartexom a druhá veža je postavená nad chrámovou loďou. Exteriér si zachoval typický brankovanský štýl. Na západnom priečelí kostola sa nachádza klenbová predsieň s piatimi prednými a dvoma bočnými oblúkmi. Klenba predsiene je podopieraná šiestimi kamennými stĺpmi. Okná kostola sú vysoké, úzke a lemované arkádami. Fresky kostola zobrazujú scény z Apokalypsy.[1][2][3]
Najstaršie drevené ikony v kostole pochádzajú zo 17. storočia.[1]
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- V predsieni kostola sa nachádza hrobka Emanoila Kretzulescua.[1][3]
- V druhej polovici 20. storočia bola naplánovaná demolácia kostola aj z dôvodu blízkosti chrámu k budove Ústredného výboru Komunistickej strany Rumunska, nakoniec však k demolácii najmä z dôvodu protestov zo strany Odborového zväzu architektov pod vedením Henriety Delavranceaovej nedošlo.[1][2][4][5]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Detail zvonice -
Pohľad na prednú fasádu kostola s predsieňou -
Fresky na vonkajšej časti kostola - predsieň -
Pohľad na Kráľovský palác a Kretzulescov kostol zvrchu -
Kretzulescov kostol v roku 1961
.jpg)
