Kuršský záliv
Kuršský záliv[1] (lit. Kuršių marios, rus. Куршский залив) alebo Kurská zátoka[1] je záliv - lagúna pri juhovýchodnom pobreží Baltského mora pri brehoch Ruska (Kaliningradská oblasť na juhu) a Litvy (Klaipėdský kraj na severe). Meno pochádza od starého baltského národa Kurši. Rozloha zálivu je 1 584 km². Je 93 km dlhý a priemerne 17,3 km široký. Hlboký je priemerne 3,7 m a maximálne 7 m. Od mora je oddelený Kuršskou kosou. Na severe je Klajpedským prielivom širokým 390 m spojený s morom. Do zálivu ústi rieka Neman svojou deltou. V zime záliv zamŕza na približne 80 dní, v lete má voda na povrchu teplotu až 25°C.
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Záliv je dôležitou rybársku oblasťou. Základné priemyselné ryby sú kapry, nosále, zubáče, pleskáče, zubatice, úhory. Na východnom brehu je biologická stanica (sledovanie a krúžkovanie vtáctva).
Osídlenie pobrežia[upraviť | upraviť zdroj]
Na brehu ležia obce (Litva): Klaipėda (štvrť Smiltynė), Neringa (jej súčasti: Nida, Preila, Pervalka, Juodkrantė) - na Kurskej kose, Klaipėda (južná časť mesta), Dreverna, Kintai, Lūžgaliai,Svencelė Šturmai, Ventė a Uostadvaris (ktorý je na brehu ostrova Rusnė (najväčší z mnohých ostrovov, tvoriacich deltu rieky Neman, ktorá nesie svoje vody svojimi mnohými ramenami - už pod iným názvom - do kuršského zálivu od východu) (protiľahlý breh). Ďalej: (Kaliningradská oblasť): Morskoje, Rybačij, Djuny, Lesnoe(Lesnoje), Zelenogradsk - na Kurskej kose Verbnoje, Zalivino, Polessk, Belomorskoje, Krasnoje, Razino, Golovkino a Prochladnoje (Južný a východný breh zálivu náležiaci dnes Kaliningradskej oblasti.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2016-03-26]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuršský záliv
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kurský záliv na českej Wikipédii.