Kyselina hipurová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kyselina hippurová)
Kyselina hipurová[1]
Kyselina hipurová[1]
Kyselina hipurová[1]
Kyselina hipurová[1]
Kyselina hipurová[1]
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C9H9NO3
Systematický názov N-benzoylglycín
Synonymá Kyselina hippurová[1]
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 179,175 g/mol
Teplota topenia 188 °C
Teplota varu nemá, rozkladá sa pred dosiahnutím varu
Teplota rozkladu 240 °C
Hustota 1,371 g/cm3
Rozpustnosť dobre rozpustná vo vode
Ďalšie informácie
Číslo CAS 495-69-2
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina hipurová alebo kyselina hippurová je karboxylová kyselina. Prirodzene sa nachádza v moči, jej hladiny sa zvyšujú pri konzumácii jedál alebo nápojov, ktoré v sebe obsahujú fenolové deriváty, ako napríklad ovocné džúsy, čaje alebo vína.[2] Vzniká z kyseliny benzoovej a glycínu.

Kyselina hipurová tvorí rombické kryštály, ktoré sú dobre rozpustné vo vode. Veľmi vysoké hladiny môžu naznačovať aj otravu toluénom (pozri mechanizmus vzniku nižšie), ale presnosť určenia otravy pomocou takýchto hodnôt je prinajmenšom otázna, pretože hladiny tejto kyseliny môžu ovplyvniť aj mnohé iné faktory.[3] Mnohé aromatické zlúčeniny, vrátane toluénu a kyseliny benzoovej, sa po vnútornom podaní premieňajú na kyselinu hipurovú.

Názov tejto kyseliny pochádza zo spojenia gréckych slov ἵππος (hippos = kôň) a οὖρον (ouron = moč).

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Priemyselne sa vyrába acyláciou glycínu s benzoylchloridom:[4]

Fyziológia[upraviť | upraviť zdroj]

V tele vzniká ako jeden z produktov metabolizmu kyseliny benzoovej pomocou priamej acylácie glycínu s kyselinou benzoovou. Je to jeden z dvoch prirodzených konjugátov kyseliny benzoovej – druhým je jej glukuronid. Obe tieto látky sa vylučujú močom. Kyselina benzoová v tele vzniká metabolizmom už predtým spomínaných fenolových derivátov (napríklad v jedle), alebo aj niektorých iných zlúčenín, ako napríklad toluén, benzylalkohol, benzoan sodný, ktorý sa pridáva do minerálnych vôd ako konzervačná látka a taktiež hydrolýzou benzylbenzoátu.[5]

Kyselina hipurová sa môže tvoriť i z esenciálnej aminokyseliny fenylalanínu minimálne dvoma rôznymi dráhami. Fenylalanín sa premieňa na alfa-ketokyselinu, fenylpyruvát, ktorá môže tautomerizovať na reaktívny enol. Benzylový uhlík (uhlík viazaný na benzénové jadro) je reaktívny a môže podstupovať peroxidáciu. Následne buď reaguje s alfa uhlíkom, čím vzniká dioxetanolový intermediát, z ktorého vzniká kyselina šťaveľová a benzaldehyd, alebo reaguje s karboxylovou skupinu za vzniku alfa-keto-beta-peroxylaktónu, z ktorého vzniká oxid uhličitý, oxid uhoľnatý a benzaldehyd. V niektorých prípadoch môže fenylpyruvát reagovať v redoxnej reakcii, napr. s FeII (ktoré sa v procese oxiduje na FeIII), čím sa z neho štiepi oxid uhličitý a potom oxid uhoľnatý za vzniku stabilného toluénového radikálu, ktorý potom reaguje s antioxidantmi, napríklad askorbátom. Vo všetkých spomenutých procesoch sa koncový produkt, benzaldehyd, premieňa pôsobením CYP450 na kyselinu benzoovú, ktorá sa konjuguje s glycínom za vzniku kyseliny hipurovej, ktorá sa potom vylučuje močom.[6] Toluén reaguje s CYP450 podobne za vzniku benzaldehydu.[7]

Reakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina hipurová sa hydrolyzuje pomocou horúceho roztoku zásad na glycín a kyselinu benzoovú. Jej etylester reaguje s hydrazínom za vzniku hipurylhydrazínu, ktorý použil nemecký chemik Theodor Curtius na prípravu kyseliny azidovodíkovej. Kyselina dusitá premieňa kyselinu hipurovú na kyselinu benzoylglykolovú.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Justus von Liebig v roku 1829 ukázal, že kyselina hipurová je odlišná od kyseliny benzoovej a pomenoval ju.[8] V roku 1834 určil jej zloženie[9] a v roku 1853 ju francúzsky chemik Victor Dessaignes syntetizoval z benzoylchloridu so zinočnatou soľou glycínu.[10] Takisto sa ju potom podarilo syntetizovať reakciou anhydridu kyseliny benzoovej s glycínom[11] a reakciou benzamidu s kyseliny chlóroctovou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Zaujímalo by ma správne písanie názvu kyseliny, ktorá sa v niektorých zdrojoch uvádza ako hippurová, v iných s jedným p – hipurová. [online]. jazykovaporadna.sme.sk, [cit. 2022-11-27]. Dostupné online.
  2. ↑ Human Metabolome Database: Showing metabocard for Hippuric acid (HMDB0000714) [online]. www.hmdb.ca, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
  3. ↑ PERO, Ronald W.. Health Consequences of Catabolic Synthesis of Hippuric Acid in Humans [online]. Current Clinical Pharmacology, 2010-01-31, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ http://orgsyn.org/demo.aspx?prep=CV2P0328 [online]. orgsyn.org, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ JR, Wayland J. Hayes. Classes of Pesticides. [s.l.] : Elsevier, 2013-10-22. Google-Books-ID: WiIlBQAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 9781483288635. (po anglicky)
  6. ↑ Role of Carbon Monoxide in Host–Gut Microbiome Communication. Chemical Reviews, 2020-12-23, s. 13273–13311. Dostupné online. ISSN 0009-2665. DOI: 10.1021/acs.chemrev.0c00586. PMID 33089988. (po anglicky)
  7. ↑ A brief history of carbon monoxide and its therapeutic origins. Nitric Oxide, 2021, s. 45–63. Dostupné online. ISSN 1089-8603. DOI: 10.1016/j.niox.2021.04.001. PMID 33838343. (po anglicky)
  8. ↑ Ueber die Säure, welche in dem Harn der grasfressenden vierfüssigen Thiere enthalten ist. Annalen der Physik und Chemie, 1829, s. 389–399. (German) Liebig named hippuric acid on p. 390: "Da ich die Säure aus dem Pferdeharn vorzugsweise untersucht habe, so werde ich sie, in Ermanglung eines passenderen Namens, mit Hippursäure bezeichnen." (Since I have especially investigated the acid from horse urine, then, for want of a more suitable name, I will designate it with [the name] "hippuric acid".)
  9. ↑ Liebig, Justus (1834) "Ueber die Zusammensetzung der Hippursäure" (On the composition of hippuric acid), Annalen der Physik und Chemie, 32 : 573–574.
  10. ↑ Dessaignes V.. Ueber die Regeneration der Hippursäure. Annalen der Chemie und Pharmacie, 1853, s. 325–327. Dostupné online. DOI: 10.1002/jlac.18530870311. See also: Dessaignes (1853) "Note sur la régénération de l'acide hipparique," Comptes rendus, 37 : 251–252.
  11. ↑ Curtius T.. Synthese von Hippursäure und Hippursäureäthern. Berichte der Deutschen Chemischen Gesellschaft, 1884, s. 1662–1663. Dostupné online. DOI: 10.1002/cber.18840170225.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hippuric acid na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_hipurová&oldid=7499387“