Lemurovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lemurovité
Lemur kata (Lemur catta)
Lemur kata (Lemur catta)
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Rad (ordo) Primáty Primates
Podrad (subordo) Strepsirrhini
Vedecký názov
Lemuridae
Gray, 1821
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lemurovité denné (lat. Lemuridae) je čeľaď poloopíc a primátov, pochádzajúcich z Madagaskaru, a jedna z piatich čeľadí známa ako Lemury. Evolučná myšlienka sa zakladala na tom, že boli predchodcami opíc a ľudoopov, ale tá už dnes nie je považovaná za pravdivú a správnu. Čeľaď dostala meno podľa starorímskeho viery, podľa toho, že boli považovaný za duchov, kvôli tomu, že boli nočné živočíchy.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Lemury sú stredne veľké stromové primáty, merajú 32 - 56 cm do dĺžky s výnimkou chvostu a vážia 0,7 - 5 kg. Majú dlhé, huňaté chvosty a mäkkú, vlnenú srsť rôzneho sfarbenia. Panvové končatiny sú o niečo dlhšie ako hrudné končatiny, ale nie dosť, aby nebránili štvornohému pohybu (narozdiel od nočných lemurov). Väčšina druhov je veľmi živá a pravidelne skáču zo stromu na strom. Majú dobrý čuch a bilokulárne videnie. Na rozdiel od ostatných druhov lemurov, jedinému druhu Lemur kata chýba tapetum lucidum, reflexná vrstva oka, ktorá zlepšuje nočné videnie.

Lemury sú bylinožravce. Živia sa ovocím, listami, a v niektorých prípadoch aj nektárom. Ich chrup tvoria dve rezáky, jeden očný zub, tri črenové zuby a tri stoličky.

U väčšiny lemurov matka porodí jedno alebo dve mláďatá po období gravidity, trvajúcom 120 alebo 140 dní, v závislosti na druhu. Lemur vari však môže vrhnúť dvoch až šiestich potomkov. Sú spoločenské živočíchy, žijúce v skupinách až tridsať jedincov u niektorých lemurích druhoch. V niektorých prípadoch ako je lemur kata, sú skupiny dlhodobé s výrazným hierarchickým usporiadaním dominancie, zatiaľ čo v iných, ako je napr. Lemur bielohlavý, členstvo skupín sa líši zo dňa na deň.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]