Lunochod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Lunochod (rus. Луноход) bolo označenie sovietskych automatických vozidiel, ktoré na pokyny z pozemského riadiaceho strediska vykonávali prieskumnú činnosť mesačného povrchu. V rámci programu Luna na Mesiaci úspešne pristáli dve misie – Lunochod 1 a Lunochod 2. Išlo o prvé robotické vozidlá použité pri prieskume slnečnej sústavy.

Vozidlá Lunochod boli zostrojené v konštrukčnej kancelárii NPO Lavočkina a ich hlavným vývojovým dizajnérom bol konštruktér Alexander Kemurdžian. Na Mesiac boli dopravované na univerzálnej pristávacej platforme typu E-8. Ich pohyb po mesačnom povrchu riadili v reálnom čase operátori z riadiaceho strediska v Jevpatorii na Kryme.

Telo vozidiel Lunochod tvorí hermetizované kruhové puzdro o priemere 2,15 metra, v ktorom je umiestnená hlavne palubná riadiaca a komunikačná elektronika, zdroje elektrickej energie a systémy tepelnej regulácie. Hornú časť hermetizovaného puzdra, kde je umiestnený chladiaci radiátor termoregulačného systému, kryje kruhové pohyblivé veko zvnútra pokryté solárnymi článkami, ktoré sa môže odklápať a natáčať na Slnko. Počas mesačnej noci je veko priklopené a chráni vnútorné prístroje pred unikaním tepla cez chladiaci radiátor. Naopak počas mesačného dňa je veko odklopené a nasmerované na Slnko, aby mohli fotovoltaické články na jeho spodku vyrábať pre vozidlo elektrickú energiu. Celé hermetizované puzdro je osadené na podvozku o celkovej dĺžke 2,218 metra, ktorý tvorí 8 kolies, každé o priemere 51 cm. Rozchod kolies podvozku je 1,6 metra. Na vozidlách bolo umiestnených viacero vedeckých prístrojov, vrátane systému televíznych kamier, spektrometrov pre chemickú analýzu pôdy a laserových odrážačov. Hmotnosť Lunochodov sa pohybovala od 760 do 840 kg.

Diagram stručne znázorňujúci priebeh misie vozidiel Lunochod

Mimo rôznych testovacích prototypov boli vyrobené celkovo 4 kompletné exempláre vozidiel Lunochod so sériovými označeniami 201, 203, 204 a 205:

  • № 201 – mal byť prvým vozidlom na Mesiaci, bol však zničený pri neúspešnom štarte 19. februára 1969
  • № 203 (Luna 17) – prvé vozidlo Lunochod 1 pracovalo od roku 1970, pričom do 4. októbra 1971 prekonalo vzdialenosť 10 540 metrov a prenieslo 20 000 snímok a 25 chemických rozborov.
  • № 204 (Luna 21) – druhé vozidlo Lunochod pristálo 15. januára 1973, pracoval 4 a pol mesiaca, spravil okolo 80 000 snímok a prešiel 37 km.
  • № 205 – nazývaný aj Lunochod 3, mal pristáť v roku 1977, no jeho misia bola nakoniec zrušená, v súčasnosti sa nachádza v múzeu NPO Lavočkina

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]