Mäsožravá rastlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Drosera rotundifolia

Mäsožravá rastlina kvôli prevahe hmyzu ako koristi sa u väčšiny mäsožravých rastlín používa aj pojem hmyzožravá rastlina je rastlina, ktorá sa dokáže vyživovať heterotrofne lovom živočíchov. Mäsožravé rastliny sú schopné fotosyntézy a predácia sa u nich vyvinula v dôsledku nedostatočného príjmu živín z pôdy. Tieto druhy rastú na chudobných pôdach.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Mäsožravé rastliny lapajú hmyz rôznymi mechanizmami. V zásade môžeme pasce rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria pasce aktívne, teda také, ktoré sa aktívne pri chytaní koristi pohybujú. Pohyb je veľmi rýchly (maximálne niekoľkosekundový). Do skupiny aktívnych pascí zaraďujeme pasce rodov Aldrovanda, Dionaea a Utricularia. Druhú skupinu tvoria pasce pasívne, napríklad lepkavé listy (Drosera, Drosophylum, Byblis, Pinguicula, Sarracenia, Nepenthes, Genlisea, Heliamphora, Cephalotus a Darlingtonia). Treba však podotknúť, že niektoré pasce z tejto skupiny sa taktiež pohybujú (Drosera, Pinguicula). Ich lepkavé listy sa totiž po vydráždení zmietajúcou sa polapenou korisťou dávajú do veľmi pomalého pohybu. Tento sotva znateľný pohyb trvajúci obvykle 2 - 4 hodiny má zlepšiť dotyk s korisťou, čo má dvojaký význam. Hmyz prilepený väčšou časťou tela sa z pasce ťažšie dostáva a zväčšením styčnej plochy sa súčasne zväčšuje plocha, kde sa uskutočňuje resorbcia. Niektoré rosičky dokážu ohnúť celý list okolo koristi (Drosera capensis). Ďalšie dokážu pohybovať iba tentakulami.

Podľa iného delenia sa pasce rozdeľujú do 5 skupín:

  1. adhézna pasca - založená na lepkavosti povrchu listov (Drosera, Pinguicula, Drosophyllum a Byblis)
  2. mechanická pasca - vznikla premenou listovej čepele. Obe polovice pasce sa na podnet sklapnú a korisť uväznia (Aldrovanda vesiculosa).
  3. podtlaková, čiže hypotenzná pasca (z latinského hypotensio = nízky tlak, podtlak) - pascami sú niekoľkomilimetrové mechúriky so záklopkou. Podtlak vytvorený zvláštnymi mechanizmami vnútri mechúrika umožňuje po otvorení záklopky nasať korisť, ktorá mechúrik podráždila (Utricularia).
  4. gravitačná pasca - prilákaný hmyz skĺzava a padá alebo je jeho pohyb iným spôsobom navedený do vnútra láčky. Pohyb sa teda deje v smere gravitačnej sily (Nepenthes, Cephalotus, Darlingtonia, Heliamphora a Sarracenia okrem druhu Sarracenia psittacina).
  5. dentivná pasca - pasca využíva chodby, na ktorých vnútornom povrchu sú mnohopočetné chlpy. To, že sú tieto chlpy orientované do vnútra slepo končiacej chodby, vedie nič netušiacu korisť hlbšie a hlbšie do pasce (proti srsti sa lezie koristi ťažšie). U druhu Sarracenia psittacina je chodbou vnútro ležiacej láčky. U rodu Genlisea je takáto chodba pod zemou. Je vo vnútri zložitého lapacieho orgánu v tvare prevráteného písmena Y. Lapací orgán je pôvodom listového (napriek tomu, že je pod zemou), a nie koreňového.

Prvým autorom diela o mäsožravých rastlinách sa v roku 1875 stal Charles Darwin.[1]

Taxonómia[2][upraviť | upraviť zdroj]

Taxonomická klasifikácia mäsožravých rastlín
Rad Čeľaď Rod Druh
Poales - lipnicotvaré Bromeliaceae Brocchinia B. hectioides; B. reducta
Catopis C. berteroniana
Eriocaulaceae Paepalanthus P. bromelioides
Oxalidales - kysličkotvaré Cephalotaceae Cephalotus C. follicularis
Caryophyllales - klinčekotvaré Droseraceae Drosera cca 150 druhov a viac
Dionaea D. muscipula
Aldrovanda A. vesiculosa
Nepenthaceae Nepenthes cca 103 druhov
Drosophyllaceae Drosophyllum D. lusitanicum
Dioncophyllaceae Triphyophyllum T. peltatum
Ericales - vresovcotvaré Sarraceniaceae Sarracenia 8 druhov
Darlingtonia D. californica
Heliamphora 15 druhov
Roridulaceae Roridula R. dentata; R. gorgonias
Lamiales - hluchavkotvaré Byblidaceae Byblis cca 6 druhov a viac
Martyniaceae Ibicella I. lutea
Proboscidea P. lousianica; P. parviflora
Lentibulariaceae Pinguicula 83 druhov
Genlisea 22 druhov
Utricularia 218 druhov

Pestovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Mäsožravé rastliny sa pestujú v čistej rašeline alebo substráte, ktorý je zložený z rašeliny, piesku a dreveného uhlia. Izbová teplota by mala mať okolo 22 stupňov Celzia a rastliny by sa nemali nachádzať blízko ústredného kúrenia. Mäsožravé rastliny majú slabý koreňový systém, ktorý nesmie vyschnúť, preto by kvetináče mali stáť vo vode. Vyžadujú pravidelné zalievanie zásadne dažďovou alebo destilovanou vodou, prípadne prevarenou alebo odstátou vodou. Pre fotosyntézu potrebujú slnečné osvetlenie. V zimných mesiacoch, pri nedostatku osvetlenia je potrebné obmedziť zalievanie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DARWIN, Charles. Insectivorous plants. Londýn : John Murray, 1875. Dostupné online.
  2. GAZDÍK, Karol. Taxonomická klasifikácia [online]. [Cit. 2012-03-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]