Magura (vrch v Skorušinských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Magura
Magura Witowska
vrch
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Tvrdošín, Powiat tatrzański
Obce Vitanová, Tvrdošín, Witów
Pohorie Skorušinské vrchy
Podcelok Oravická Magura
Povodia Orava, Čierny Dunajec
Nadmorská výška 1 231,7 m n. m.
Súradnice 49°17′46″S 19°47′39″V / 49,2961°S 19,7943°V / 49.2961; 19.7943
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltej z Oravíc
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Magura Witowska
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Magura[1] alebo aj Oravická Magura (poľ. Magura Witowska, 1 231,7 m n. m.[2]) je tretí najvyšší vrch v Skorušinských vrchoch. Leží na slovensko-poľskej hranici, nad osadou Oravice, približne 17 km východne od Tvrdošína.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na východnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Oravická Magura.[4] Vrch leží na hranici Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva, okresu Tvrdošín a powiatu tatrzańskeho a zasahuje na katastrálne územie mesta Tvrdošín[1] a obcí Vitanová a Witów. Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí ležiace Oravice, miestna časť Tvrdošína, severným smerom sa nachádza Hladovka a Suchá Hora a na východe poľský Witów.[3] Od Západných Tatier ju oddeľuje Tichá dolina s riekou Oravica.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Oravická Magura sa nachádza v samostatnom masíve, od zvyšku pohoria oddeleného údolím Oravice. Východným smerom susedí sedlom oddelený Príslop (1 164 m n. m.), severným sa nachádza Mašnáková (972 m n. m.) a Bučník (958 m n. m.), západným Krúpová (1 065 m n. m.), Blatná (1 143 m n. m.) a Skorušina (1 314 m n. m.) a južným Veľká Furkaska (1 490 m n. m.) a Ježov vrch (1 086 m n. m.).[5] Vrcholom vedie rozvodie Čierneho a Baltského mora; do rieky Orava smeruje voda z južných a západných svahov, ktoré odvodňuje rieka Oravica, no i zo severných, ktoré sú pramennou oblasťou rieky Jelešňa. Východne sa zvažujúce svahy odvodňujú prítoky Čierneho Dunajca do Visly.[3] Na vrchol vedie značený chodník z Oravíc.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Po veternej kalamite je vrchol nezalesnený[6] a je z neho vynikaúci výhľad na okolité vrchy Skorušinských vrchov, Západné Tatry a časť Oravských Beskýd, severným smerom je otvorený výhľad na územie Poľska.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

  • po žltej značke cez Vyšné diely:
  • po modrej značke:
    • zo severu z rázc. Vyšné diely
    • od severovýchodu z obce Witów[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 16.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online.
  5. Západné Tatry – Roháče. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-13]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]