Preskočiť na obsah

Mliečna cesta (svietiaci pás)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mliečna cesta. Dva na pohľad oddelené kúsky od nej v spodnej polovici obrázka sú v skutočnosti samostatné galaxie Magellanove mraky.

Mliečna cesta je nepravidelný (v jednej časti dvojitý) pás, ktorý jasne svieti a prechádza severnou aj južnou oblohou po najväčšej kružnici so sklonom 62° k svetovému rovníku. Tvorený je rozsiahlymi mrakmi hviezd (hustota hviezd v Mliečnej ceste je oveľa vyššia ako v ostatných častiach oblohy) a veľkým množstvom svietiacich a tmavých mrakov medzihviezdnej hmoty. Mliečna cesta je časť Galaxie – je fakticky priemetom najbližších častí špirálových ramien Galaxie na oblohu; jej priebeh oblohou určuje súčasne aj orientáciu základnej roviny Galaxie.

Spomínané tmavé mraky pohlcujú svetlo hviezd za nimi a tvoria tmavý stredový pás Mliečnej cesty, ktorý ju rozdeľuje na dve ramená (tzv. Tmavá trhlina).

Na severnej oblohe pás postupne pokračuje cez tieto súhvezdia (výpočet súhvezdí nie je celkom úplný): Blíženci (okrajovo) – Orión (okrajovo) – Býk (okrajovo) – Povozník – Perzeus (tu je Mliečna cesta najužšia) – Kasiopeja (tu sa najviac približuje k severnému svetovému pólu) – Cefeus (okrajovo) – Labuť. Tu sa delí na dve ramená:

V súhvezdí Kentaur sa ramená opäť spájajú. Odtiaľ Mliečna cesta pokračuje takto: Južný kríž – Kýl – Plachty – Korma – Jednorožec – Blíženci (pozri vyššie).

Pozorovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V zemepisných šírkach Slovenska je Mliečna cesta najlepšie viditeľná v lete, pretože vtedy odkrýva pohľad na najhustejšie oblasti Galaxie. Slabšie viditeľná je v jeseni a v zime a prakticky vôbec ju nevidieť na jar. Pozorovanie Mliečnej cesty vyžaduje stanovisko ďaleko od mestského osvetlenia a noc, počas ktorej nie je Mesiac v splne alebo okolí splnu.