Muškátový orech
Muškátový orech je semeno tropického vždyzeleného stromu muškátovník voňavý (lat. Myristica fragrans), ktoré sa predáva a používa ako korenie. Indonézia je hlavným producentom muškátového orecha.[1]
Producenti[upraviť | upraviť zdroj]
Muškátovník voňavý sa pestuje hlavne v Indonézii, odkiaľ pochádza a v štáte Kérala v Indii, ktorý bol v starovekých spisoch známy ako Malabar. V diele Hortus Botanicus Malabaricus zo 17. storočia Hendrik van Rheede uvádza, že Indovia sa naučili používať muškátový oriešok od obyvateľov Indonézie.[2][3]
Okrem Indonézie a Indie sú ďalšími dôležitými producentmi tohto korenia Grenada, Srí Lanka, Malajzia, Maurícius, Zanzibar, Seychely, Réunion, Guatemala a Šalamúnove ostrovy.[2]
Pestovanie, zber a sušenie[upraviť | upraviť zdroj]
Pestovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Strom muškátovník voňavý je dvojdomá rastlina, teda je potrebné rozlišovať medzi samčími rastlinami, ktoré nenesú plody a slúžia iba na opelenie a samičími rastlinami, ktoré plodia.
Bežne sa rozmnožuje pohlavne prostredníctvom semien, ale vzhľadom na časté problémy pri opelení inými odrodami a druhmi muškátovníku a nemožnosť predpovedať pohlavie sadeníc sa uprednostňuje pre pestovanie muškátovníka rozmnožovanie vrúbľovaním.[2]
Keď plody muškátovníku voňavého dozrievajú a praskajú, ovocie sa pozbiera zo stromov a semeno s mieškom sa vyberú z dužiny plodu.
Semená sa ešte s mieškom na povrchu opláchnu vodou a presušia. Následne sa červený miešok oddelí od orechu. Miešok sa pripravuje a suší samostatne a vzniká z neho korenie muškátový kvet. Semená sa po oddelení od miešku rozprestrú na plachty a sušia sa prirodzene na slnku 15 – 30 týždňov. Keď sú semená vysušené, vydávajú pri zatrasení hrkotavý zvuk, pretože ich vysušené jadro sa pri procese sušenia zmrštilo a oddelilo od tvrdej škrupiny. Škrupina sa odstráni a vysušené jadro je pripravené na použitie a export. Existuje však viacero spôsobov sušenia orechov, napríklad v špeciálnych sušiarňach, ktoré sú vykurované drevom alebo drevným uhlím.
Chuť a použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Korenie muškátový orech sa predáva buď ako celý oriešok, alebo v mletej práškovej forme. Po mletí rýchlo stráca svoju arómu, preto je vhodnejšie mlieť, alebo strúhať ho priamo pred použitím.[4]
V slovenskej kuchyni je odporučené jeho použitie do bielych polievok, omáčok, kysnutého pečiva a plniek a na korenenie zaprávaného mäsa.[5]
Používa sa na ochutenie čokolády, ovocia, pudingov, dobre dopĺňa chuť kokosového mlieka, vanilky, citrónovej trávy a kari listov. Jeho štipľavá sladká chuť a vôňa sa používa na ochutenie mliečnych výrobkov, koláčov, sladkých roliek, banánového chleba, tekvicových a jablkových koláčov, zmrzliny, čokolády, citrónových dezertov a syrového fondue. V Európe sa používa najmä na ochutenie zemiakovej kaše a jedál z varených zemiakov, polievok, ryžových pudingov, koláčov, vaječného likéru, keksíkov a mliečnych nápojov. V Indonézii sa používa do omáčok a kari jedál.[4][6]
Muškátový orech sa často používa do zmesí korení hlavne v indickej kuchyni, napríklad v garam masala.[4] Spolu s ďalšími koreninami je často súčasťou koreniacej zmesi známej pod názvom perníkové korenie a taktiež v amerických krajinách obľúbenej zmesi korenia na ochutenie tekvicového koláča, známej ako pumpkin pie spice, alebo jednoduchšie pumpkin spice.
Ak sa muškátový oriešok konzumuje v množstvách presahujúcich jeho typické použitie ako korenie, môže vyvolať alergické reakcie, spôsobiť kontaktnú dermatitídu alebo mať psychoaktívne účinky.[4] [7]
Použitie v tradičnom liečiteľstve[upraviť | upraviť zdroj]
V tradičnom liečiteľstve Indonézie sa používal hlavne pri žalúdočných problémoch, hnačke a nevoľnosti.[4]
V juhoázijských regiónoch sa používa aj pri liečbe horúčok, bolestí hlavy a dýchacích problémov. V Číne sa považuje za afrodiziakum.[4]
Náhrady[upraviť | upraviť zdroj]
V niektorých krajinách sveta sa ako náhrada muškátového orieška používa semeno stromu monodora muškátovníková (lat. Monodora myristica).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Spices; nutmeg exports by country in 2021 [online]. [Cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
- ↑ a b c B SASIKUMAR. Nutmeg - Origin, diversity, distribution and history [online]. [Cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
- ↑ Hortus Indicus Malabaricus [online]. [Cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f V. A. PARTHASARATHY, BHAGEERATHY CHEMPAKAM, T. JOHN ZACHARIAH. Chemistry of Spices. [s.l.] : CABI, 2008. Dostupné online. ISBN 9781845934200. S. 165-189. Archivované z originálu.
- ↑ FIALOVÁ, JULIANA ANNA ET AL.. Varíme zdravo, chutno a hospodárne. [s.l.] : Bratislava: Práca, 1954. Kniha je dostupná na prezeranie po prihlásení sa na portál.. Dostupné online. S. 528. Archivované z originálu.
- ↑ SMALL, ERNEST (2011). Top 100 Exotic Food Plants. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-1439856864. Archivované z originálu.
- ↑ RAHMAN N.A.A , FAZILAH A AND EFFARIZAH M.E.. Toxicity of Nutmeg (Myristicin): A Review [online]. [Cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Processing of Nutmeg - Zber a sušenie muškátového orecha – India Science