Neorealizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Neorealizmus je smer umenia (literatúra, hudba, maliarstvo, film a pod.) a filozofie na začiatku 20. storočia nadväzujúci na východiská realizmu. Zdôrazňuje nevyhnutnosť budovania základných poznatkov špeciálnych vied.

Neorealizmus vznikol v Taliansku koncom 2. svetovej vojny. Najviac sa uplatnil vo filme, ale aj v iných odvetviach umenia, hlavne v literatúre. Neorealistickí autori popisujú predovšetkým skutočnosť, ktorá je často otrasná, napr. periférie veľkomiest (v Taliansku: život roľníkov na juhu krajiny). Diela sú kritické. Neorealisti používajú bežný hovorový jazyk, dialekty a slang. Vyvinul sa INTROSPEKTÍVNY ROMÁN(intro = dovnutra, spectare = hľadieť), v ktorom hrdina formuje okolitú skutočnosť. Vyjadruje to vo svojich myšlienkach, citoch a analyzuje svoje vnútro.

Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Film: Vasco Pratolini, Pier Paolo Pasolini

Literatúra: Alberto Moravia

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]