Neorealizmus (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Neorealizmus vo filozofii je smer súčasnej filozofie, ktorý v teórii poznania zastáva tézu imanentnosti predmetu poznania, ktorý je nezávislý od vedomia, no pritom vo vedomí. V ontológii uznáva reálnosť všeobecných pojmov a nezávislosť vecí od vzťahov medzi nimi. Kozmologický smer neorealizmu rozvíja teórie evolúcie do univerzálnych filozofických systémov.

Neorealizmus sa rozvíjal v anglickej filozofii, v americkej filozofii a v nemeckej filozofii. Neorealizmus v USA bol jedným z prvých pokusov vytvoriť pôvodnú americkú filozofiu, zovšeobecniť domáce črty vo filozofickom myslení a v živote Ameriky.

Neorealizmus vznikol v Cambridge a založil ho G. E. Moore. Neorealizmus odmietol neohegelianstvo a zasadzoval sa za nešpekulativne spracúvanie konkrétnych filozofických problémov.

Neoralizmus zavrhuje budovanie filozofických systémov.

Stredobodom pozornosti neorealizmu je logika, teória poznania, biológia a fyzika.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.