Netopier veľký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Netopier veľký
Myotis.jpg
Netopier veľký
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Čeľaď (familia) netopierovité Vespertilionidae
Rod (genus) Netopier Myotis
Druh (species) Netopier veľký Myotis myotis
Vedecký názov
Myotis myotis
Borkhausen, 1797
Myotis myotisMap.png
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Netopier veľký alebo staršie netopier obyčajný (lat. Myotis myotis) je rozšírený druh netopiera z čeľade netopierovité. Žije v západnej Eurázii, Blízkom Východe a v Severnej Afrike. Na Slovensku je široko rozšírený[1]. Žije najmä v pahorkatinách, lesoch a v podkroviach, zriedkavo v podzemí.[1]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Hlava s telom má 6,5 – 8 cm; chvost 4,8 – 6 cm; výška 1,2 – 1,6 cm; predlaktie 5,5 – 6,8 cm; hmotnosť 18 – 45 g, čo je pre porovnanie o niečo väčšia veľkosť ako má lastovička alebo myš. Rozpätie krídel je až 37 cm. Z hornej strany je netopier veľký prevažne sivohnedý a zo spodnej strany sivobiely. Jeho srsť je krátka.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

V severnej časti Európy žije netopier veľký prevažne iba v ľudských obydliach, zatiaľ čo na juhu obýva podzemné priestory. Svoje hniezda si v obydliach buduje na povalách starých domov, pivniciach a štôlňach. V dobe letných mesiacov vytvára kolónie v miestach, kde není prievan. Niektoré kolónie majú až 1 000 jedincov.[2] Miesta pre letné a zimné kolónie sú od seba veľmi vzdialené – až 90 km. Veľké zimné kolónie sú spoločné pre samce i samice a po zimnom spánku sa obe pohlavia rozdeľujú. Samce a nedospelé jedince žijú samotársky. Na obdobie zimného spánku vyhľadáva oblasti, kde by mohol osamote prezimovať. Ide o miesta, ktoré nepremŕzajú a ktoré sa môžu nachádzať aj niekoľko sto kilometrov ďaleko od letných lovíšť.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Netopier loví za tmy približne vo výške okolo 5 až 8 metrov[3]. Väčší hmyz, živí sa najmä nočnými motýlmi a chrobákmi, ktoré lokalizuje pomocou ultrazvuku.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

K páreniu jedincov dochádza dvakrát do roka v období jesene a jari, keď nasleduje gravidita, ktorá trvá približne 60 – 70 dní. Mláďa sa rodí väčšinou jedno a počas 40 – 50 dní je schopné lietať. Samostatné sa stáva približne po dvoch mesiacoch života.

Netopiere veľké sa pária na jeseň a v zime. Oplodnené vajíčko však vzápätí ustrnie vo svojom vývoji a pokračuje v ňom až nasledujúcu jar. Pri párení samec ovinie samičku krídlami a hryzením ju donúti zotrvať na mieste. Toto „objatie“ môže trvať niekedy aj tri hodiny a často v ňom dvojica netopierov zotrváva aj potom, čo celá kolónia odletí na večerný lov. Okolo každého samca sa zhromaždí niekoľko samíc, niekedy aj desať až pätnásť, ktoré sú prilákané pachom sekrétu vylučovaným lícnymi žľazami. Na začiatku leta je hlavnou úlohou samíc nájsť vhodné miesto pre odchov mláďat. Dôležité je, aby tu cez deň bolo dostatočne teplo. Každý rok počas júna až júla rodí samica jediné mláďa, ktoré je spočiatku slepé a holé, s ružovou kožou. Jeho hlavnou starosťou je pevne sa držať matkinej srsti. Ak spadne na zem, väčšinou zomiera a je potravou pre predátorov. Vo veku troch týždňov je už natoľko vyspelé, že môže samo lietať. Pôrod, dojčenie a odchov mláďaťa sú pre matku náročné. Potom čo je mláďa odstavené, musí sa samica snažiť čo najrýchlejšie nabrať späť stratenú hmotnosť. Len tak má šancu prečkať nadchádzajúcu zimu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Netopier obyčajný – Výskyt v územiach eur. významu [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2011-10-19]. Dostupné online.
  2. HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. Kapitola Netopýr velký, s. 84.
  3. Wilhelm a Dorothee Eisenreichovi, Turistický průvodce přírodou, PRÍRODA a.s., Bratislava 1996, ISBN 80-07-00784-9, strana 376

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]