Nosorožec ostronosý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nosorožec ostronosý
Black Rhino Diceros bicornis.JPG
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Nepárnokopytníky Perissodactila
Čeľaď (familia) Nosorožcovité Rhinocerotidae
Rod (genus) Nosorožec Diceros
Druh (species) Nosorožec ostronosý
Diceros bicornis
Vedecký názov
Diceros bicornis
Linnaeus, 1758
Synonymá:
Nosorožec čierny, nosorožec ostrorohý, nosorožec dvojrohý
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Nosorožec ostronosý (iné názvy: nosorožec ostrorohý, nosorožec dvojrohý, nosorožec čierny, zastarano nosorožec africký, lat. Diceros bicornis) je druh z čeľade nosorožcovitých. S nosorožcom tuponosým sú jedinými nosorožcami žijúcimi v Afrike.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Nosorožec ostronosý dorastá do dĺžky 2,9 až 3,1 metra, chvost meria 60 cm. Dosahuje váhy od 0,9 do 1,3 tony. Podobne ako iné druhy nosorožcov, aj on má slabý zrak, zato sluch a čuch má výborný.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Je to samotár, obývajúci rozličné habitaty. Svoje domovské územie si označuje hromadami trusu a močom. Kŕmi sa hlavne za šera alebo v noci. Cez deň je ukrytý v tieni alebo kališti. Votrelcov obvykle toleruje, ale je to veľmi nepredvídateľný živočích a môže náhle zaútočiť.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Nosorožec ostronosý sa živí ohrýzaním rozmanitých krov a nízkych stromov.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Vo dvojici sa nosorožce ostronosé združujú iba v období rozmnožovania, alebo ak ide o matku s mláďaťom. Mláďa sa narodí po 15 mesiacoch gravidity. Novorodenec váži okolo 40 kg, po pár týždňoch už prijíma pevnú stravu. Mláďa je odstavené od matky vo veku okolo dvoch rokov.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Neutíchajúci záujem o rohy nosorožcov spôsobil ohromný pokles to 65 000 jedincov v roku 1970 na 2 500 v polovici 90. rokov. Populácia nosorožcov čiernych dosahuje dnes okolo 3 725 jedincov. Napriek zákonnej ochrane je riziko pytliactva také veľké, že niektoré nosorožce majú 24-hodinovú ozbrojenú stráž.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Diceros bicornis bicornis
  • †Diceros bicornis longipes – Vyhynul iba nedávno, oficiálne od roku 2011. Dôvodom bolo pytliactvo a nedostatok ochrany.[1]
  • Diceros bicornis michaeli
  • Diceros bicornis minor

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Emslie, R. 2011. Diceros bicornis ssp. longipes. In: IUCN 2013. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2013.1. <www.iucnredlist.org>. Prístup 13. november 2013.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.