Novostavba Balneoterapie Vojenského kúpeľného ústavu v Piešťanoch

Novostavba Balneoterapie Vojenského kúpeľného ústavu (1995) sa nachádza v Piešťanoch, konkrétne na Teplickej ulici 81.

Lokalita

Areál VKÚ sa skladá z viacerých budov, ktoré slúžia pre ubytovanie, administratívu, správu a samotnú liečbu. Ťažisko urbanistického komplexu tvorí z hľadiska existencie najstaršia asi stopäťdesiatročná budova – centrála pôdorysného tvaru „U“, ktorej účel je dnes zameraný na ubytovanie a ordinácie lekárov. Ďalšie budovy boli postavené postupne, rešpektujúc viac potrebu ústavu než architektonickú a estetickú kompozíciu. Ich architektúra a tvaroslovie boli vytvorené v duchu 70. – 80. rokov.

V roku 1994 sa vytvorili vhodné ekonomické podmienky investora, aby vypísal konkurz na štúdiu budovy balneoterapie. Víťazný návrh Ing. arch. Norberta Šmondrka – projekt Štúdia K. F. A. splnil kritériá všetkých zúčastnených komisií a bol navrhnutý na realizáciu. Nová balneoterapia bola zrealizovaná v roku 1995 a od jesene 1996 slúži kúpeľným hosťom.

Celkový koncept si vyžiadal dôslednú úvahu o vzhľade novonavrhovanej architektúry, aby bolo v areáli čo najmenej rôznych architektúr. Autor zvolil spôsob nadviazania na jednu z existujúcich budov, pričom zjednotil objem aj fasády vonkajším schodiskom. Nová balneoterapia je postavená v novom čistom duchu, aby pacienti boli psychicky motivovaní mladistvým a pozitívnym vzhľadom interiéru i celou architektúrou stavby. Dôvodom tejto myšlienky bola prítomnosť imobilných, prípadne ťažko sa pohybujúcich pacientov s potrebnými vysokými nárokmi na rehabilitáciu a psychologické i terapeutické prostredie.

Objekt balneoterapie dotvára koncepciu nádvoria pôvodného kúpeľného ústavu a radí sa logicky, s miernym posunom, za krídlo historickej budovy. Nádvorie sa dostavbou väčšmi uzatvára a vyčleňuje relatívne samostatnú plochu záhrady. Nenájdeme tu žiadne vybočenia z pravouhlého systému. Dom aj tak nie je nudný. Pôsobí čisto, sviežo, optimisticky. Všetko je biele okrem modrastých kobercov a závesov na kójach (modrá je vraj farbou piešťanských kúpeľov). Architekt sa tu nechcel nasilu vybiť. Iste k tomu prispeli aj skromné finančné možnosti investora. Ale ak je to tak, tak na prospech veci. Nenájdeme tu jediný mramor, nerez či inak ušľachtilý materiál. V kontexte dnešného hýrenia materiálmi, farbami a tvarmi je Balneoterapia akoby z iného sveta. Biela omietka, sklo, rúrkové zábradlia s olejovým náterom. Prostota a súčasne jasný výtvarný názor. V interiéroch jednoduché koberce, matná biela dlažba i obkladačky. Na exponovaných komunikačných ťahoch dobre známa čierna protišmyková guma.

Dispozícia

Základná osnova pôdorysu je riešená tak, aby spĺňala čo najjednoduchší pohyb pacientov, a tak je prevádzka jednoznačne podriadená účelu budovy. Koncepcia je založená na pravouhlom pôdoryse rešpektujúc jej funkčné zameranie. Pôdorys je v tvare nesymetrického „U“, ktoré je dotykom napojené na jednu staršiu budovu, pričom spolu vytvárajú kompaktný celok s átriom. Vstup do budovy je zdôraznený svetelnými stĺpmi v exteriéri.

Nová balneoterapia má dve podlažia. Prvé – vstupné – obsahuje foyer s galériou, čakáreň a ordináciu lekárov, šatne a iné príslušné priestory pre zamestnancov. Nachádzajú sa tu miestnosti pre vodoliečbu: vaňové oddelenie, rehabilitačné bazény, sprchy, ďalej sauna s potiarňou a ochladzovaním, oddelenie pre suché zábaly a pre bahenné zábaly spolu so skladmi, zásobovaním a manipuláciou s bahnom a tiež hygienické zariadenia.

Foyer je čistý svetlý členitý priestor cez dve podlažia, v pravej časti čelom k vstupu sa nachádza hmota výťahu a nástup schodiska. Z vstupného priestoru je priehľad do átria na pergolu a zeleň v okolí. Átrium je komponované na centrálny bod parku – 3 brezy a fontánku. Priestor foyeru je osvetlený okrem sklených rastrovaných stien svetlíkmi, umiestnenými na streche budovy. Všetko je maximálne jednoduché, vrátane svietidiel.

Druhé podlažie obsahuje galériu, miestnosti pre zamestnancov, kanceláriu, oddelenia pre mechanoterapiu, trakcie, polohovanie, masérne, fyzikálnu terapiu, solárium, telocvičňu na skupinový telocvik, oddelenie pre individuálny telocvik, šatne. Toto podlažie je členené terasami, ktoré sa príležitostne využívajú na skupinový telocvik. Podlažia sú prepojené z exteriéru aj interiéru komunikačnými plochami, ktoré berú do úvahy aj prítomnosť imobilných pacientov (rampa, výťah). Čo sa konštrukcie týka, bola použitá železobetónová konštrukcia, výplne otvorov sú plastové.

Exteriér - architektúra

Aleja briez má v dome pokračovanie v podobe rovnako bielych štíhlych bielych stĺpov. Kolonáda je pripomienkou tradičných kúpeľných stavieb. V Piešťanoch prítomná od starých Napoleónových kúpeľov, cez Bellušov kolonádový most až po obytný súbor Stred z konca 50tych rokov. Otvorená kolonáda na prízemí a vonkajšie hmotovo plné schodisko sú teda veľmi atraktívnymi prvkami v architektúre balneoterapie. Nástupný priestor do budovy sa skladá z prestriedaných plôch (kombinovanie zatrávnených, vydláždených plôch a bazénikov naplnených vodou s leknami, evokujúcimi kúpele). Prevažujúca horizontála, asymetrická kompozícia a striedanie plných a zasklených rastrovaných plôch vytvára harmonizujúcu budovu s okolím. Novostavba Balneoterapie Vojenského kúpeľného ústavu pripomína svojím zasadením do okolia fínsku humánnu a funkčnú architektúru, ktorá pre svojich návštevníkov vytvára nielen účelné, ale aj upokojujúce a pekné prostredie. Pravouhlá mriežka, veľké sklenené plochy, hladké povrchy sú od dvadsiatych rokov totožné s predstavou modernej architektúry. Dodnes mimovoľne evokujú pocit modernosti, aj keď nie módnosti. Novostavba balneoterapie v areáli Vojenského kúpeľného ústavu je práve takou architektúrou. Napriek zdanlivo obmedzenému registru formotvorných prvkov je budova bohatá. Bohatá na priestorové kombinácie, priehľady a prieniky. Pôsobí dojmom disciplinovaného narábania s plochou a priestorom. Na starú budovu kúpeľného domu sa balneoterapia napája v prvom poschodí transparentným mostíkom. Novostavba nereaguje na pôvodný objekt. Je autonómna. Okrem skleného mostíka, ktorým sú oba objekty prepojené, medzi nimi niet inej priamej súvislosti.

Šmondrk riskuje lacný materiál a strohosť, aby umocnil želané pôsobenie stavby. Je zaujímavé, že ako aktívny dizajnér neskĺzol k prílišnému zdôrazňovaniu detailu. Nie je tu nič, čo by oslabovalo pôsobenie základného konceptu. Balneoterapia je vybudovaná na tradičnom protiklade medzi otvoreným a uzavretým priestorom, ktorý charakteristickým spôsobom využili architekti dvadsiatych rokov. Otvorený, spravidla verejný priestor je transparentný, plný svetla a prechádza aspoň cez dve podlažia. Naopak súkromný priestor je intímny často až utajený.

Šmondrkov purizmus či oživovanie tradície modernej architektúry by sme mohli najskôr chápať ako vyjasňovanie a spriehľadňovanie vzťahov. Ako jednu z ciest usporadúvania poprevracaných hodnôt súčasnosti.

Zdroje

• Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt 2007. s. 87
• Dorotjaková, I.: Novostavba Balneoterapie Vojenského kúpeľného ústavu v Piešťanoch. Bratislava, časopis ARCH 1997/6-7. s. 10
• Moravčíková, H.: Balneoterapia Vojenského kúpeľného ústavu v Piešťanoch. Bratislava, časopis ARCH 1997/6-7. s. 11
• Autorský kolektív: Dulla M.,Krcho, Krivošová, Kvasnicová, Moravčíková, Pohaničová, Rajtár, Šoltésová: Architektúra na Slovensku, stručné dejiny. Bratislava, Slovart 2005, s. 160