Pachycephalosauria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pachycephalosauria
Prenocephale.jpg

Prenocephale
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Diapsida
Infratrieda (infraclassis) Archosauria
Divisio Avemetatarsalia
Subdivisio Ornithodira
Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria
Rad (ordo) Ornithischia
Podrad (subordo) Marginocephalia
Infrarad (infraordo) Pachycephalosauria
Vedecký názov
Pachycephalosauria
Maryanska a Osmolska, 1974
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pachycephalosauria predstavovala skupinu malých až stredne veľkých dinosaurov - bylinožravcov alebo všežravcov, blízko príbuzných rohatým dinosaurom (Ceratopsia). Tieto dvojnohé pevne stavané tvory so širokými bedrami mali vytŕčajúce lícne kosti (typický znak aj pre rohaté dinosaury), zhrubnuté lebečné kosti a kostenú obrubu na zátylku, ktorá trocha pripomínala počiatky kosteného goliera u primitívnych rohatých dinosaurov. Na tejto kostenej obrube, či tvárovej časti lebky, sa často nachádzali malé kostené hrbole. Slúžili zrejme samcom pri predvádzaní pred samicami, keďže na obranu pred dravcami vhodné neboli. Hrubohlavé dinosaury sú známe jedine z kriedových nálezísk severnej pologule, pričom v spodnej kriede sa vyskytovali ešte len zriedkavo. Najhojnejšie boli koncom kriedy v Ázii a Severnej Amerike.

Hrubé lebky[upraviť | upraviť zdroj]

Nadmerne zhrubnuté lebečné kosti boli snáď užitočné pri vzájomných súbojoch samcov v období párenia, keď do seba narážali hlavami v boji o samice ako dnešné barany. Ako je však možné, že otrasy nepoškodzovali mozog, je záhadou, keďže pevné kompaktné kosti, z akých sa skladali lebky týchto tvorov, nepohlcovali nárazy, hoci ich chrbtica bola na stlmenie nárazov dobre prispôsobená. Navyše, klenutá lebka zástupcov Pachycephalosauridae nebola na narážanie vhodná, pri kontakte by sa totiž všetka sila nárazu preniesla na jediný, najvyšší bod. Prečo však potom bývali lebky Pachycefalosauris také hrubé, keď neboli použiteľné pri vzájomných súbojoch? Možno mali Pachycephalosauria zvláštne upravené mozgové blany, čo však zo skamenelín nevieme zistiť. Je tiež možné, že sa udierali do bokov, pričom niektoré znaky chrbtice napovedajú, že chrbtica bola schopná uniesť aj silné nárazy. Lebky mohli mať, okrem iných funkcií a s pomocou kostenej obruby aj vizuálnu funkciu.

Horské zvieratá[upraviť | upraviť zdroj]

Je zaujímavé, že z hrubohlavých dinosaurov sa zvyčajne zachováva iba lebka, ktorá je spravidla ich najodolnejšou časťou tela. Táto situácia zodpovedá horským zvieratám, ktorých pozostatky sa zväčša zachovávajú len keď je ich kostra premiestnená do nižších polôh, čo zdržia práve najodolnejšie časti tela. Navyše, erózia v horách, zničilo ostatné kosti veľmi skoro. Vo vysokých polohách boli tieto pomerne bezbranné tvory tiež sčasti chránené pred dravcami, pred ktorými ich varoval jedine výborný čuch.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Pachycephalosauria sa delí, ak vynecháme bližšie nezaradené a primitívne rody, na dve podskupiny : plochohlavé Homalocephalidae (napr. rod Homalocephale) a Pachycephalosauridae-pachycefalosaury (napr. Pachycephalosaurus) s klenutými lebkami a v pomere k telu dlhšími chvostami. Homalocephalidae nebýva vždy braná za skupinu, niektorí odborníci ju považujú iba za vývojový medzistupeň medzi úplne primitívnymi druhmi a vyspelými Pachycephalosauridae.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]