Panciernatky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Panciernatky
Noctiluca scintillans unica.jpg
Noctiluca scintillans
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Prvoky Protista
Kmeň Panciernatky Dinophyta
Vedecký názov
Dinphyta
Synonymá:
Dinozoa
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Panciernatky alebo obrnenky (lat. Dinophyta, Dinoflagellida, Dinoflagellata, Dinophyceae, Pyrrhophyta, Pyrrophyta, Pyrrhophyceae, Mesokaryota) sú taxón (najčastejšie oddelenie) ríše prvoky (Protista). Ide o jednobunkové eukaryotické stielkaté organizmy schopné fotosyntézy, preto patria medzi riasy (Algae). Spolu s rozsievkami sú významnými producentmi organickej biomasy.

Názov panciernatky pochádza z toho, že pod cytoplazmatickou membránou majú ploché váčky prestúpené celulózou, ktoré vytvárajú pancier. Niektoré panciernatky sú endosymbionty koralov (rastú vo vnútri ich tiel), iné sú parazitické. Niektoré sú pohyblivé za pomoci bičíka. Ich telo je prehradené ryhou, ktorú nazývame cyngulum na vrchnú časť - epikon (epitéka) a spodnú časť hypokon (hypotéka). Žijú v sladkých, brakických aj morských vodách, pričom ich premnoženie nepriaznivo pôsobí na iné vodné organizmy.

Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Telo je tvorené jedinou bunkou ktorá je monádoidná alebo kokálna. Menej často sa vyskytujú aj trichálne, kapsálne a rizopódiové typy stielok. Ploché váčky pod cytoplazmatickou membránou prestúpené celulózou tvoria pancier - téku alebo amfiesmu. Nemajú bunkovú stenu, čo druhom s rizopódiovým typom stielky umožňuje pohyb prostredníctvom panôžok. Niektoré panciernatky majú vymrštiteľné útvary, tzv. trichocysty.

Keďže sú fotosynteticky aktívne, majú chloroplasty a fotosyntetické farbivá. Najčastejšia konbinácia chlorofylov je chlorofyl a a chlorofyl c, z karoténov sa vyskytuje beta-karotén a z xantofylov peridinín. Ako zásobné látky im slúži škrob, volutín a lipidy vo forme tukových kvapôčok. Skoro polovica panciernatok je čisto heteortrofná, čiže neschopná fotosyntézy a vyživuje sa paraziticky. Aj tie panciernatky, ktoré sú autotrofné, prechádzajú k mixotrofii. Majú potravinové vakuoly pulzury, ktoré sa uplatňujú pri fagocytóze. Ich bunkové jadro je bez histónov, čím pripomína prokaryotické organizmy. Majú svetlocitlivú škvrnu stigmu podobne ako červenoočká.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmnožovanie môže byť pohlavné a nepohlavné. Nepohlavne sa rozmnožujú delením, pohlavne izogamiou alebo anizogamiou. Parazitické druhy majú veľmi zložité vývojové cykly.

Ekológia a význam[upraviť | upraviť zdroj]

Panciernatky sa vyskytujú vo všetkých typoch vôd - sladkých, brakických aj morských. Mnohé produkujú nebezpečné toxíny – paralyzujúce, hepatotoxické, neurotoxické, cytotoxické. Pri premnožení zapríčiňujú vegetačné sfarbenia pobrežných vôd do červenohneda alebo žltohneda. Nadmerný rozvoj panciernatiek nepriaznivo pôsobí na vodné organizmy, najmä na ryby a spôsobuje ich úhyn. Niektoré heterotrofné druhy v planktóne tropických morí svetielkujú (bioluminiscencia). Svetielkovanie umožňujú drobné útvary v cytosole obsahujúce enzým luciferín.

Systém[upraviť | upraviť zdroj]

Panciernatky: