Parížske bulváre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Boulevard Saint-Martin

Parížske bulváre sú široké a významné ulice tvoriace dôležitú súčasť v urbanizme mesta Paríž. Boli postavené z podnetu ústrednej vlády zo začiatku na mieste bývalých mestských hradieb potom, čo bolo opevnenie zrušené ako zastarané, preto vytvárajú oblúkové trasy. Niektoré však boli prerazené stredom mesta bez ohľadu na polohu bývalých hradieb (napr. Boulevard Richard-Lenoir, Boulevard Raspail, Boulevard de Sébastopol, Boulevard de Magenta a i.) Na pravom brehu sú Paríži tri rady bulvárov. Veľké bulváre (Grands Boulevards) v priestore stredovekých hradieb, ďalej bulváre postavené na mieste hradieb z 18. storočia (bez konkrétneho pomenovania) a nakoniec tzv. Maršalské bulváre (boulevards des Maréchaux) postavené po zničení Thiersovych hradieb z 19. storočia. Boulevard périphérique, ktorý tiež vznikol na mieste bývalých hradieb, je klasický mestský okruh a nemá teda charakter obvyklých parížskych bulvárov.

Veľké bulváre[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké bulváre sú najstaršie parížske bulváre. Nachádzajú sa na pravom brehu na mieste bývalého opevnenia Karola V. a Ľudovíta XIII. Ide o bulváre vedúce od Place de la Bastille cez Place de la République až k Place de la Concorde: Boulevard Beaumarchais, Boulevard des Filles-du-Calvaire, Boulevard du Temple, Boulevard Saint-Martin, Boulevard Saint-Denis, Boulevard de Bonne-Nouvelle, Boulevard Poissonnière, Boulevard Montmartre, Boulevard des Italiens, Boulevard des Capucines a Boulevard de la Madeleine.

Hradby vznikli v rokoch 1370 – 1382 z podnetu Karola V. Viedli od dnešného námestia Bastily až k Louvru. Ich severozápadná časť bola za vlády Ľudovíta XIII. nahradená v rokoch 1633 – 1636 novým opevnením (oblasť dnešného Place de la Madeleine).

Okolo roku 1660 bolo opevnenie v špatnom stave a po víťazstve Ľudovíta XIV. už nebolo potrebné. Múry boli zbúrané priekopy zasypané. Zostala len pevnosť Bastila. Na vytvorených uliciach boli vysadené dve rady stromov. Niektoré opevnené brány boli nahradené triumfálnymi oblúkmi (Porte Saint-Denis, Porte Saint-Martin).

Tieto práce prebiehali v rokoch 1668 – 1705 za Ľudovíta XIV., ktorý nimi poveril architekta Pierra Bulleta (1639 – 1716). V západnej časti bulvárov si v priľahlých štvrtiach šľachta a finančníci postavili veľkolepé paláce. Naopak vo východnej časti sa objavili atrakcie ako divadlá, tanečné sály, reštaurácie apod. V roku 1778 boli bulváre vydláždené, plynové osvetlenie sa prvý raz objavilo v roku 1817 v pasáži Panoramas a v roku 1826 sa rozšírilo na bulváre. Prvý konský omnibus „Madeleine-Bastille“ bol zavedený 30. januára 1828.

V 20. storočí bolo najmä v západnej časti veľa kaviarní a reštaurácii nahradených kanceláriami a firemnými sídlami.

Druhá rada bulvárov[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1785 – 1788 bolo postavené okolo Paríža nové opevnenie. Po jeho zbúraní v 19. storočí vznikol nový pás bulvárov. Urbanistické plány z 50. rokov 20. storočia počítali s ich premenou na mestskú diaľnicu, k čomu nakoniec neprišlo. Ide o bulváre od námestia Place de la Nation po Place des Ternes: Boulevard de Charonne, Boulevard de Ménilmontant, Boulevard de Belleville, Boulevard de la Villette, Boulevard de la Chapelle, Boulevard de Rochechouart, Boulevard de Clichy, Boulevard des Batignolles a Boulevard de Courcelles. Tieto ulice nesú väčšinou mena bývalých obcí pripojených k Parížu a nemajú žiadne súhrnné označenie.

Maršalské bulváre[upraviť | upraviť zdroj]

Boulevard Jourdan
Bližšie informácie v hlavnom článku: Maršalské bulváre

V 20. rokoch 20. storočia prebehla demolícia posledných hradieb, čo umožnilo vytvoriť pás bulvárov okolo celého Paríža. Tieto bulváre nesú mená maršalov Francúzska, preto sa nazývajú súhrnne Maršalské bulváre. Ide o 22 bulvárov: Boulevard Soult, Boulevard Poniatowski, Boulevard du Général-Jean-Simon, Boulevard Masséna, Boulevard Kellermann, Boulevard Jourdan, Boulevard Brune, Boulevard Lefebvre, Boulevard Victor, Boulevard du Général-Martial-Valin, Boulevard Murat, Boulevard Suchet, Boulevard Lannes, Boulevard de l’Amiral-Bruix, Boulevard Gouvion-Saint-Cyr, Boulevard Berthier, Boulevard Bessières, Boulevard Ney, Boulevard Macdonald, Boulevard Sérurier, Boulevard Mortier a Boulevard Davout. Za nimi vedie ešte mestský okruh postavený na predpolí hradieb -Boulevard périphérique.

Haussmannove bulváre[upraviť | upraviť zdroj]

Obchodný dom Printemps na Boulevard Haussmann

Ako Haussmannovy bulváre sú označované ulice, ktoré vznikli pri rozsiahlej prestavbe Paríža počas Druhého cisárstva za prefekta Haussmanna. Sú výsledkom zmien v urbanizme mesta, takže sa nenachádzajú na mieste bývalých hradieb. Majú však podobnú charakteristiku, t. j. široké ulice osadené stromami s vybudovanými mestskými palácmi. Klasickými príklady sú Boulevard Saint-Germain alebo Boulevard Haussmann. Tieto ulice mali nahradiť nevyhovujúce stredoveké uličky a boli preto prerazené v husto obývaných štvrtiach, zatiaľ čo doterajšie bulváre vznikali väčšinou na menej osídlených okrajoch vtedajšieho mesta.

Bez ohľadu na dobu svojho vzniku majú parížske bulváre podobnú koncepciu a tvoria ľahko rozpoznateľnú časť miestnej mestskej architektúry.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pařížské bulváry na českej Wikipédii.