Pavel Alexejevič Čerenkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Pavel Alexejevič Čerenkov
Pavel Alexejevič Čerenkov
ruský fyzik

Narodenie 28. júl 1904
Voronež, Rusko
Úmrtie 6. január 1990 (85 rokov)
Moskva, Rusko

Pavel Alexejevič Čerenkov ( rus. Павел Алексеевич Черенков; * 28. júl 1904, Voronež, Rusko - † 6. január 1990, Moskva) bol (sovietsky) fyzik ruského pôvodu. Je známy najmä vďaka objasneniu tzv. Čerenkovovho efektu. Podielaľ sa tiež na vývoji urýchľovača častíc. V roku 1958 mu bola za jeho vedecký prínos udelená Nobelova cena za fyziku.

P. A. Čerenkov pracoval v leningradskom Štátnom optickom ústave AV SSSR pod vedením S. I. Vavilova. Pri štúdiu luminiscencie kvapalín pod vplyvom žiarenia gama spozoroval v roku 1934 slabé belasé žiarenia, ktorého pôvodom sa ukázali sekundárne elektróny. Ukázalo sa, že na rozdiel od luminiscenčného žiarenia nezávisí od teploty a zhášajúcich prímesí. Vavilov urobil záver, že jeho zdrojom je strata energie samotných elektrónov. Teoretické vysvetlenie dali Igor Jevgenievič Tamm a Ilia Michajlovič Frank, ktorí spolu s P. Čerenkovom dostali v roku 1958 Nobelovu cena za fyziku „pre objav interpetáciu Čerenkovho efektu“.

Čerenkovovo žiarenie sa využíva v detektoroch vysokoenergeticých častíc. Aktívna zóna jadrových reaktorov alebo ich vyhorené palivové články chladené vodou sú efektným prejavom intenzívneho belasého Čerenkovovho žiarenia – niekoľkometrová vrstva vody neprepúšťa neutrónové a gama žiarenie, ale je opticky priezračná a dovoľuje bez rizika pozorovať vysokoaktívne materiály.

Ako mnoho rodín počas stalinských represií v Sovietskom zväze, prežíval Čerenkov osobnú tragédiu, v roku 1937 zatkli po druhýkrát jeho otca a o rok neskôr ho popravili. Paradoxne, Čerenkov bol dvakrát vyznamenaný Stalinovou cenou v roku 1946 a 1951.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]