Pavel Povinec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pavel Povinec
slovenský fyzik, univerzitný profesor
Narodenie18. február 1942 (82 rokov)
Ochodnica, Česko-Slovensko
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave

Prof. RNDr. Pavel Povinec, DrSc. (* 18. február 1942, Ochodnica) je slovenský jadrový a environmentálny fyzik a vysokoškolský pedagóg.

Profesionálna kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval jadrovú fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Bol vedúcim Katedry jadrovej fyziky a prodekanom novovzniknutej Matematicko-fyzikálnej fakulty UK.[1] Od roku 1993 pracoval ako vedúci Rádiometrického laboratória Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) v Monaku, kde sa zaslúžil o rozvoj izotopovej oceánológie a výskum rádioaktivity morí a oceánov.[2][3] Vybudoval tu podzemné laboratórium na meranie nízkych aktivít morských vzoriek a na in situ gama-spektrometriu morského prostredia (voda, sedimenty).[4] Po návrate na Slovensko v roku 2005 pokračoval vo vedeckej práci na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (KJFB FMFI UK),[5] najmä vo výskume environmentálnej rádioaktivity a zriedkavých jadrových procesov. V roku 2013 na KJFB založil Centrum pre nukleárne a urýchľovačové technológie (CENTA)[6] s tandemovým urýchľovačom iónov, najmä na nedeštruktívne prvkové analýzy na zväzku iónov (Ion Beam Analysis, IBA), ktorého činnosť bola v roku 2022 rozšírená aj na izotopovú urýchľovačovú hmotnostnú spektrometriu (Accelerator Mass Spectrometry, AMS)[7].

Bol členom viacerých domácich a zahraničných výborov a komisií (Panely EU, IAEA, Japonsko a J. Kórea na hodnotenie dopadov Fukušimskej havárie), komisie na hodnotenie prevádzky jadrových zariadení, komisie na hodnotenie projektov (EU, APVV, VEGA), vedecké rady univerzít a fakúlt, inauguračné, habilitačné a doktorandské domáce a zahraničné komisie, atď.). Založil dve série medzinárodných konferencií (Low-Radioactivity Physics, a Environmental Radioactivity - ENVIRA), spolupracoval na organizovaní vyše 50 významných medzinárodných konferenciách a predniesol vyše 40 pozvaných referátov. Je členom redakčných rád významných vedeckých časopisov (Scientific Reports/Nature, Radiocarbon, Journal of Environmental Radioactivity, Journal of Radioanalytical and Nuclear Chemistry, atď). Ako editor a co-editor vydal vyše 20 špeciálnych čísiel zahraničných vedeckých časopisov.[1]

Významne sa tiež zapojil do pedagogickej činnosti, prispel k rozvoju študijného odboru Jadrová a subjadrová fyzika a k vytvoreniu nového študijného odboru Environmentálna fyzika. Prednášal predmety z jadrovej fyziky a z environmentálnej fyziky, a vychoval 21 diplomantov a 29 doktorandov. Prednášal tiež na zahraničných univerzitách, napr. Tbilisi, Heidelberg, Oxford, New York/Stony Brook, Bologna, Padova, Kanazawa, Nice.[1]

Vedecké výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Je zakladateľom výskumu nízkych rádioaktivít, so zameraním na štúdium zriedkavých jadrových procesov, environmentálnej rádioaktivity a astrofyziky. Prispel k vývoju vysokocitlivých detektorov a metód registrácie ionizujúceho žiarenia a ich využitiu v jadrovej fyzike na výskum dvojitej beta-premeny jadier, v astrofyzike na hľadanie častíc temnej hmoty a na výskum rádioaktivity meteoritov, v environmentálnej fyzike na výskum rádioaktivita atmosféry, vplyvu jadrových elektrární na životné prostredie (vrátane havárií v Černobyle a vo Fukušime), na výskum klimatických zmien, a v izotopovej oceánológii na výskum procesov v morskej vode a dopadu skúšok jadrových zbraní na morské prostredie (Novaja Zemlja, Mururoa, Bikiny). Okrem domácich vedeckých projektov viedol vyše 20 medzinárodných projektov (IAEA, EC, FAO, STA Japan, UNESCO), a slovenskú účasť v 3 významných medzinárodných experimentoch (SuperNEMO, LEGEND, CRESST).[1]

Podľa SCOPUS je autorom vyše 400 vedeckých prác, s viac ako 10000 citáciami (Hirschov index h = 50).[8]

Významné ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2023: Elected Fellow of the Royal Society of Chemistry, London[9]
  • 2022: Čestná plaketa SAV Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemických vedách[10]
  • 2022: Čestný člen Slovenskej fyzikálnej spoločnosti[1]
  • 2021: Člen Slovenskej učenej spoločnosti[11]
  • 2018: Štátna cena – Pribinov kríž 1. triedy[12]
  • 2018: Elected Member of the European Academy of Sciences and Arts, Salzburg[13]
  • 2017: Hevesy Medal Award, New York[14][15]
  • 2017: Vedec roka SR[16]
  • 2017: Cena Slovenskej fyzikálnej spoločnosti za vedu[1]
  • 2017: Osobnosť Kysúc[17]
  • 2016: Prémia Literárneho fondu za trojročný vedecký ohlas[1]
  • 2014: PROSE Award of American Science Publishers for the best book in Environmental Sciences (Fukushima Accident: Radioactivity Impact on the Environment, Elsevier, New York, 2013), together with K. Hirose and M. Aoyama[18]
  • 2014: Cena Literárneho fondu za najlepšiu vedeckú publikáciu[1]
  • 2005: Nobel Prize for Peace (Member of the IAEA team), Oslo[19]
  • 2004, 2000: IAEA Awards, International Atomic Energy Agency, Vienna[1]
  • 2003: Medal of the University of Tbilisi[1]
  • 2002: FAO Medal, Food and Agricultural Organisation, Rome[1]
  • 2002: CEA Award, Commission l’Energy Atomique, Paris[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j k l Pavel Povinec [online]. fmph.uniba.sk, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  2. ↑ P.P., Povinec,; P., Scotto,; I., Osvath,. The Marine Information System (MARIS). IAEA, 2006. Dostupné online [cit. 2023-07-06]. (English)
  3. ↑ Radionuclide levels in oceans and seas [online]. [Cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  4. ↑ POVINEC, P. P.; OSVATH, I.; BAXTER, M. S.. Underwater gamma-spectrometry with HPGe and NaI(Tl) detectors. Applied Radiation and Isotopes, 1996-09-01, roč. 47, čís. Proceedings of the International Committee for Radionuclide Metrology Conference on Low-level Measurement Techniques, s. 1127–1133. Dostupné online [cit. 2023-07-06]. ISSN 0969-8043. DOI: 10.1016/S0969-8043(96)00118-2. (po anglicky)
  5. ↑ Katedra jadrovej fyziky a biofyziky [online]. fmph.uniba.sk, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  6. ↑ CENTA [online]. fmph.uniba.sk, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  7. ↑ Unikátny analyzátor iónov [online]. fmph.uniba.sk, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  8. ↑ Scopus - Author search results [online]. www.scopus.com, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  9. ↑ https://members.rsc.org
  10. ↑ Vyznamenanie SAV pre profesora Povinca [online]. fmph.uniba.sk, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  11. ↑ Učená spoločnosť SAV - prof. RNDr. Pavel Povinec DrSc. [online]. [Cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ A.S, Petit Press. Ličková, Povinec i Gombitová. Kto sú ľudia, ktorých vyznamenal Kiska? [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  13. ↑ Members | European Academy of Sciences and Arts [online]. members.euro-acad.eu, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  14. ↑ Prof. Povinec z FMFI UK laureátom prestížnej Hevesyho ceny za rok 2017 [online]. fmph.uniba.sk, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  15. ↑ CHATT, A.. Laudation for Professor RNDr. Pavel P. Povinec, DrSc: 2017 Hevesy Medal Award recipient. Journal of Radioanalytical and Nuclear Chemistry, 2018-06-01, roč. 316, čís. 3, s. 889–891. Dostupné online [cit. 2023-07-06]. ISSN 1588-2780. DOI: 10.1007/s10967-018-5790-8. (po anglicky)
  16. ↑ BARTOŠOVIČOVÁ, Marta. Vedec roka SR 2016: Pavel Povinec z Univerzity Komenského v Bratislave [online]. VEDA NA DOSAH, 2017-05-16, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  17. ↑ https://mykysuce.sme.sk/c/20732352/na-trojkralovom-koncerte-ocenili-dalsie-osobnosti-kysuc.html
  18. ↑ 2013 Award Winners [online]. PROSE Awards, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ https://www.iaea.org/newscenter/news/nobel-peace-prize-awarded-iaea-and-director-general

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel_Povinec&oldid=7768701“